Sledovanie sa neskončí. O koľko slobody prídeme?

Píp, píp. Píp, píp. Zvuk, ktorý sa takmer neprestajne ozýva v električke v Haagu. Pípanie oznamuje nástup a výstup cestujúcich, ktorí používajú čipovú kartu. Jednoduchý systém. Ale čo keby sa ním dal sledovať pohyb ľudí?

25.04.2015 10:00
slon, sledovanie Foto: ,
Masové sledovanie je podľa aktivistov ako slon v obývačke. Teda niečo, čo je zjavné, ale nehovorí sa o tom.
debata (29)

Slon v obývačke

Možno je to len otázka z fantastického románu. Ale azda je to slon v obývačke. Toto slovné spojenie v angličtine označuje jasnú pravdu, ktorá sa však nevyslovuje. Mnoho aktivistov, ktorí sa zaoberajú problémom súkromia na internete, si myslí, že slon v obývačke je zjavný problém toho, že vlády o ľuďoch zbierajú priveľa informácií. Na túto skutočnosť upozornili aj na Globálnej konferencii o kybernetickom priestore, ktorá sa konala minulý týždeň v holandskom Haagu.

Samozrejme, nejde len o čipovú kartu v električke. Aktivisti pripomínajú, že po odhaleniach Edwarda Snowdena vieme, že programy, aké používa americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA), slúžia aj demokratickým vládam na masívne sledovanie občanov. Ďalším problémom je, že to neraz vedie k zatýkaniu disidentov, novinárov a bojovníkov za ľudské práva. Západné firmy totiž svoje systémy predávajú aj do krajín, ako sú Egypt, Bahrajn či Etiópia.

"Nemôžeme ďalej akceptovať realitu, v ktorej ignorujeme debatu o masovom sledovaní,“ vyhlásil Niels van Oever z organizácie Article 19, ktorá sa zaoberá ochranou súkromia. "Naopak. Musíme diskutovať o tom, čo sa deje a ako tieto praktiky ukončiť. Vlády musia dodržiavať zákon a záväzky chrániť ľudské práva všetkých občanov. Bez výnimky,“ uviedol van Oever.

V oficiálnych prejavoch na konferencii naozaj priamo neodzneli poznámky na adresu rozsiahleho sledovania. Ani politici sa však nemohli vyhnúť problému rovnováhy medzi súkromím a bezpečnosťou.

"Medzinárodná komunita si potrebuje odpovedať na niektoré základné otázky. Aké sú podmienky sociálneho kontraktu, ktorý sa vzťahuje na správanie sa občanov, korporácií a vlády v kyberpriestore? Ako nájdeme správnu rovnováhu medzi slobodou, bezpečnosťou a ekonomickým rastom v kyberpriestore?“ pýtal sa vo svojom prejave holandský minister zahraničných vecí Bart Koenders.

Aj aktivisti priznávajú, že vlády budú niektoré informácie o občanoch zbierať a všetky štáty majú aj tajomstvá, ktoré sa týkajú bezpečnosti. Bez dostatočnej kontroly však sledovanie zasahuje aj absolútne nevinných ľudí. Daniel Baldino, bezpečnostný expert z austrálskej Notredamskej univerzity, si dokonca myslí, že je to cesta do pekla.

"V ére po útokoch z 11. septembra 2001 sa ochrana národnej bezpečnosti stala prioritou. Vlády na to vynaložili obrovské úsilie. Lenže sledovanie komunikácie a podobné praktiky a techniky zásadným spôsobom narúšajú súkromie ľudí. Obmedzujú osobné práva a slobodu prejavu,“ uviedol Baldino pre Pravdu.

Zásah do súkromia v kybernetickom priestore nemá podľa experta hranice a je nekontrolovaný, hoci sa vlády odvolávajú na zákonný dohľad nad sledovaním. "Legislatíva sa však ohýba, ignoruje alebo neberie do úvahy. Skutočný dohľad zo strany parlamentu alebo súdnictva je sporadický. Neexistuje alebo nestojí ani za reč,“ myslí si Baldino.

Sloboda a bezpečnosť

Skupiny bojovníkov za súkromie v kyberpriestore navrhli vlani plán v podobe Medzinárodných princípov pre aplikáciu ľudských práv pri sledovaní komunikácie. Základom musí byť zákonnosť, primeranosť a dostatočný dohľad nad aktivitami vlád. "Zbieranie dát môže by ospravedlniteľné. Informácie však musia byť zabezpečené a použiteľné za výnimočných okolností. Napríklad, ak ide o zločiny namierené proti deťom alebo rozsiahle teroristické aktivity,“ myslí si Adam Henschke z Austrálskej národnej univerzity. "Ak však nie sú dáta zabezpečené, neexistuje dohľad na týmito aktivitami a používajú sa v menej závažných prípadoch, masové sledovanie nie je ospravedlniteľné,“ povedal odborník na etické používanie nových technológií.

"Každá spoločnosť hľadá rovnováhu medzi slobodou a bezpečnosťou. Mnoho ľudí by rado znížilo riziká a neistotu. Môže to viesť k zvýšeniu sledovania. Keby sa spoločnosť rozhodla pre viac bezpečnosti a menej slobody, v demokracii to do istej miery musíme akceptovať,“ pripomína Viktor Mayer-Schönberger z Oxfordského internetového inštitútu. "Nie som si však istý, či o tom diskutujeme. Či debatujeme o tom, o koľko slobody v súvislosti s posilnením bezpečnosti a sledovania môžeme prísť. Nevyhnutne však túto diskusiu potrebujme,“ uviedol Mayer-Schönberger pre Pravdu.

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #sledovanie #NSA #edward snowden #kybernetický priestor