Najmenej dvoch mŕtvych si v nedeľu vyžiadali strety medzi políciou a demonštrantmi v metropole východoafrického Burundi. Vláda odpojila vysielače troch hlavných nezávislých rozhlasových staníc, ktoré úrady obvinili z podnecovania povstania, informovala agentúra Reuters.
Nkurunziza dokončuje druhé funkčné obdobie a ústava mu podľa opozície neumožňuje uchádzať sa o tretí mandát. Panujú pritom obavy, že desať rokov po skončení občianskej vojny môžu v krajine opäť vypuknúť krvavé nepokoje.
Medzinárodné spoločenstvo na 51-ročného prezidenta Burundi niekoľko mesiacov apelovalo, aby sa myšlienok na možnú ďalšiu kandidatúru vzdal. Nkurunziza v sobotu oznámil, že sa bude 26. júna uchádzať o znovuzvolenie.
Niekoľko desiatok organizácií a spolkov okamžite vyzvalo k začatiu protestov. Prezident sa podľa nich dopúšťa „puču“ proti ústave, ktorá hlave štátu povoľuje len dve za sebou idúce funkčné obdobia. Stovky ľudí, ktorí výzvy poslúchli sa v nedeľu v uliciach metropoly stretli s políciou, ktorá demonštrantov rozháňala nielen slzným plynom a vodnými delami, ale aj streľbou gumovými projektilmi. Najmenej dvaja ľudia pri tom utrpeli zranenia.
Minister vnútra Édouard Nduwimana tvrdí, že demonštrácia bola nelegálna, pretože vláda akékoľvek protesty proti rozhodnutiu prezidenta kandidovať zakázala. „Požiadali sme všetkých, ktorí sú proti tretiemu mandátu, aby dodržiavali zákonné postupy. O tom, či Nkurunziza smie kandidovať, môže rozhodnúť len ústavný súd,“ povedal minister.
Práve minister vnútra spoločne s políciou v nedeľu vtrhli do budovy súkromnej rozhlasovej stanice RPA, ktorá o demonštrácii vysielala reportáže. Vedeniu stanice sa vyhrážali, že ukončia jej prevádzku, pretože šíri správy, ktoré ľudí navádzajú k protestom.
Krok prezidenta Burundi už kritizovali napríklad Spojené štáty, podľa ktorých jeho nová kandidatúra ohrozuje posilnenie demokracie v krajine.
Burundi je vnútrozemský štát pri jazere Tanganika a jedna z najchudobnejších krajín sveta, bolo v rokoch 1993 až 2006 dejiskom občianskej vojny. Tá si vyžiadala skoro 300 000 mŕtvych. Konflikt medzi väčšinovým hutuským obyvateľstvom a dlho vládnucou tutsijskou menšinou podnietila vražda prvého demokraticky zvoleného prezidenta krajiny – Hutu Melchiora Ndadayeho. Nkurunziza sa do čela krajiny postavil v roku 2005 po uzavretí mierovej dohody, v roku 2010 znovu vyhral voľby, ktoré opozícia bojkotovala.