"Pri tom, ako skúmame geológiu v oblastiach s rizikom zemetrasenia, čoraz lepšie chápeme, ako fungujú. Je pravda, že zemetrasenie v Nepále nebolo nečakaným javom. Vedci si už dávno uvedomujú, že v oblasti Himalájí sa vyskytne veľké zemetrasenie, pretože sa tu stretávajú indické a euroázijské zemské dosky,“ povedal pre Pravdu Mark Allen, expert na tektoniku Ázie z Durhamskej univerzity. "Vo všeobecnosti teda vieme predvídať zemetrasenie. Stále sme však veľmi ďaleko od toho, aby sme vedeli presne povedať, kedy a kde k otrasom dôjde. Netvrdím, že to nikdy nedokážeme. V blízkej budúcnosti však toho schopní nebudeme,“ uviedol Allen.
Podľa experta Mathiasa Raschkeho sú len dve cesty, ako zmenšiť riziká účinkov zemetrasenia. "Alebo nebudeme žiť a stavať v oblastiach, kde sa očakávajú otrasy. Alebo vybudujeme konštrukcie, ktoré sú odolné proti zemetraseniam. Samozrejme, je to limitované aj ekonomickými možnosťami,“ pripomenul pre Pravdu Raschke, ktorého spoločnosť CAT sa zaoberá vývojom nových metód analýz rizík vyplývajúcich z prírodných katastrof.
Štúdia spoločnosti Geohazard International uvádza, že dve tretiny budov v nepálskom Káthmandu nespĺňajú štandardy potrebné pre seizmické riziko v oblasti. "Rýchla urbanizácia viedla k neplánovému rozvoju a nedostatočnému uplatňovaniu potrebných regulácií,“ cituje dokument denník Los Angeles Times.
Ašutradž Subadí z Káthmandu bol pri zemetrasení ťažko zranený. Spolu so švagrom Juradžom Šarmom vlastnia stavebnú spoločnosť. "Pôsobíme v tomto biznise. Ľudia stavajú bez podporných stĺpov, bez železa v betóne, ale aj ten je veľmi riedky,“ vyhlásil Šarma pre denník New York Times. Počas zemetrasenia bol na stretnutí v hoteli v meste so šiestimi priateľmi. Budova sa im zosypala na hlavu. Dvaja muži zahynuli, traja sú zranení a jeden je nezvestný.
„Nemalo sa to stať, ale stalo sa. Ako mnohé veci, ktoré sme videli,“ vyhlásil Šarma. "Ako znížiť následky zemetrasení? Postavte lepšie budovy,“ reagoval pre Pravdu Larry Ruff, profesor seizmológie na Michiganskej univerzite. "V našej vedeckej oblasti je veľmi známy výrok: Zemetrasenia nezabíjajú ľudí. Budovy zabíjajú,“ pripomína expert s tým, že ďalším rizikom spojeným s otrasmi sú zosuvy pôdy a cunami. Bez týchto sprievodných javov je však teoreticky zemetrasenie „neškodné“.
"Keď ležíte uprostred rovného poľa bez nebezpečenstva zosuvu pôdy alebo cunami, otrasy pre vás nepredstavujú žiadne priame nebezpečenstvo. Kým ľudské telo, psy, stromy, vtáky a podobne dokážu vydržať horizontálne zrýchlenie na úrovni terénu pri veľkom zemetrasení, mnohé budovy sú zničené,“ uviedol.
Zrýchlenie na úrovni terénu v zásade označuje silu otrasov. Horizontálne zrýchlenie na úrovni terénu sa potom berie do úvahy pri stavbe budov.
Foto: SITA/AP, Manish Swarup
"Sú to dobre známe základné fakty. Problémom však je, ako zmeniť praktiky pri stavaní budov. V zásade sa dá povedať, že všetci ľudia stavajú najlacnejšie, ako sa dá. V mnohých častiach sveta to znamená využívanie skál a piesku sformovaných do tehál. Potom sa len uložia na seba, bez ďalšej podpory. Ľudia takto pracovali tisíce rokov a zemetrasenia tisíce rokov ničia takéto štruktúry,“ povedal Ruff.
Americká vládna agentúra USAID v Nepále podporila projekt, ktorý má prispieť k zavádzaniu prísnejších štandardov pri výstavbe budov. "Istá medzinárodná pomoc v problematických oblastiach by mohla prispieť k zníženiu rizík pri zemetraseniach. Hoci pochybujem, že by to zásadným spôsobom riešilo problémy,“ myslí si Raschke.
"Zmeny štýlu konštrukcií vo všeobecnosti znamenajú vyššie náklady. Áno, vieme postaviť bezpečnejšie budovy či mosty. Ako však docieliť, aby ich bolo viac? Skupina inžinierov napríklad prišla na to, ako s istými podpornými prvkami lepšie využiť tradičné nepálené tehly. Ukázalo sa, že takéto konštrukcie dokážu lepšie odolať zemetraseniu. Máme teda aj nádej,“ vyhlásil Ruff.