Na víťazstvo majú podľa prieskumov rovnakú šancu konzervatívci premiéra Davida Camerona aj opoziční labouristi Eda Milibanda. Nikto najskôr nezíska potrebnú väčšinu 326 parlamentných kresiel pre samostatné vládnutie, takže krajinu čakajú zložité povolebné rokovania o koaličných zoskupeniach.
Voľby sú veľkou neznámou pre agentúry skúmajúce verejnú mienku. Posledné štyri mesiace predvídajú rozdiel medzi konzervatívcami a labouristami len vo výške jedného percentuálneho bodu.
Štyri agentúry hovoria o tesnej výhre premiérovej strany, tri hovoria o presnom opaku a výhre labouristov. Spravidla sa hovorí o 34 percentách hlasov pre konzervatívcov a 33 percentách pre labouristov. Do úvahy treba brať trojpercentnú štatistickú odchýlku.
Podoba povolebného rozloženie síl bude záležať na tom, akých spojencov si obe hlavné strany nájdu. Podľa komentárov napríklad Cameronovi hrozí, že aj v prípade víťazstva môže nakoniec vládnuť koalícia vedená labouristami. Tým sľubuje podporu škótska formácia SNP, ktorá podľa ankiet môže získať až 59 kresiel.
Ďalšími politickými silami, ktoré môžu byť pomyselným jazýčkom na váhach, sú liberálni demokrati a Zelení. Liberáli sú v doterajšej koalícii s konzervatívcami a prieskumy im predvídajú osem percent hlasov, zatiaľ čo ľavicovým Zeleným šesť percent.
S protieurópskou stranou UKIP, ktorá pritom asi skončí na treťom mieste so ziskom okolo 14 percent hlasov, nikto do koalície zrejme nepôjde. Mnohí ju označujú za krajne pravicovú.
„Labouristi majú o trochu lepšiu pozíciu,“ hovorí analytik Andrew Hawkins z agentúry ComRes. „Miliband má väčšie šance (vládnuť), pretože má viac potencionálnych partnerov,“ vysvetlil Laurence Stellings z ústavu Populus.
„Volebné počty nie sú naklonené konzervatívcom,“ pritakáva vedúci agentúry YouGov Peter Kellner. Podľa jeho kolegu Joea Twymana čaká Britániu „penaltový rozstrel medzi labouristami a konzervatívcami“.
Napríklad zakladateľ stávkového webu politicalbetting.com Mike Smithson vyzýva k opatrnosti, pretože volebný boj o 650 poslaneckých kresiel bude mať v jednotlivých okrskoch špecifický priebeh a nemusí odrážať prieskumy.
Milionár, podnikateľ a bývalý podpredseda Konzervatívnej strany Michael Aschcroft, ktorý sa zameriava na miestne prieskumy, si dokonca myslí, že celoštátne prieskumy sú len „náladovou hudbou“ pre kampaň.
Hlavnými témami kampane sa stali ekonomika, zdravotníctvo a prisťahovalectvo. Štyridsaťosemročný Cameron sa môže chváliť, že ekonomická bilancia jeho päťročného pôsobenia môže vzbudzovať závisť európskych partnerov.
Miera nezamestnanosti je len 5,6 percenta a hospodársky rast bol vlani 2,8 percenta. Ľavicové opozičné strany zdôrazňujú, že sa v krajine súčasne prehlbuje priepasť medzi bohatými a chudobnými a treba skončiť s uťahovaním opaskov.
Oba tábory sa naopak viac menej zhodujú, že je potrebné viac investovať do štátneho zdravotníctva a obmedziť prisťahovalectvo. „Prevládajúci pocit u verejnosti je nuda,“ zhodnotila priebeh kampane politologička Kate Jenkinsová z Londýnskej ekonomickej školy (LSE).
Zahraničné komentáre si všímajú, že v kampani zvlášť nezaznela téma Európskej únie, hoci v prípade ďalšieho vládnutia konzervatívcov by bolo možno ohrozené zotrvanie Británie v únii.
Cameron pod tlakom nacionalistického krídla svojej strany a silnejúceho vplyvu UKIP totiž sľúbil Britom, že v prípade znovuzvolenia vypíše referendum k ďalšiemu členstvu krajiny v EÚ. Výsledok takéhoto plebiscitu je pritom nejasný. Miliband varoval, že odchod krajiny z EÚ by bola „katastrofa“.