Krátko pred hlasovaním vôbec nie je jasné, či zostane na čele vlády konzervatívec Cameron, alebo ho nahradí predák opozičných labouristov Ed Miliband. Prieskumy ukazujú, že meno povolebného premiéra sa nedá odhadnúť.
Kritika a sľuby
Opozícia vyčíta Cameronovi, že počas jeho vládnutia zažili Briti iba päť rokov obetovania a žiadny rok úspechu. Vidia v ňom príčinu klesajúcej životnej úrovne, označujú ho za človeka neschopného riadiť štát.
Cameron, naopak, tvrdí, že príchod labouristov k moci by viedol k zvýšeniu daní a väčšiemu zadlženiu krajiny. Zostáva tak verný svojej povesti odmietania prehlbovania deficitu. „Som konzervatívec. Myslím si, že viete, že ak si napožičiavate veľa, vytvoríte len dlhy, ktoré budú musieť zaplatiť vaše deti,“ zdôraznil dávnejšie.
Kým opozícia vyhlasuje, že Britom sa žije horšie pri Cameronovi, on ponúka program o dobrom živote. Dva milióny nových pracovných miest do roku 2020, zmrazenie cestovného na päť rokov, v prepočte takmer 10 miliárd eur ročne navyše do verejného zdravotníctva, zriadenie 500 nových škôl – to je niekoľko dôležitých sľubov z jeho volebných sľubov.
Novinár? Nie. Politik
Cameron vyštudoval v Oxforde. „Patril medzi najschopnejších študentov, akých som vyučoval,“ zaspomínal si podľa BBC naňho univerzitný profesor Vernon Bogdanor. Keď mal v rukách diplom, uvažoval o práci novinára alebo o zamestnaní v banke. Nakoniec však odpísal na inzerát, ktorým Konzervatívna strana hľadala expertov do svojho tímu poradcov. Prijala ho. Zakrátko sa ocitol v blízkosti vtedajšieho premiéra Johna Majora. Pripravoval mu podklady na pravidelnú parlamentnú hodinu otázok a odpovedí. V roku 1992 poskytoval Majorovi rady pred tlačovkami počas predvolebnej kampane. Mal ešte len 25 rokov.
O Cameronovi sa hovorilo, že predstavuje novú krv v tábore konzervatívcov. Bol bystrý, šikovný, usilovný. „V kampani pred voľbami pracoval 12 až 20 hodín denne,“ napísal denník Times. Sen o poslaneckom kresle sa Cameronovi splnil v roku 2001. V tom čase bol už päť rokov ženatý a plánoval s manželkou založiť si rodinu. Rok po zvolení do parlamentu sa však dočkal veľmi bolestného úderu.
Prvé dieťa zomrelo
V apríli 2002 Cameronova manželka Samantha porodila chlapčeka, ktorému dali meno Ivan. Lekári mu diagnostikovali detskú mozgovú obrnu a ťažkú epilepsiu. „Bola to správa, ktorá človeka zasiahne ako nákladný vlak. Na chvíľu je to skľúčenie, pretože cítite pocit krivdy kvôli rozdielu medzi nádejou a skutočnosťou. Potom sa však cez to prenesiete, lebo Ivan je krásny,“ zdôveril sa Cameron pre nedeľník Sunday Times.
Zlý zdravotný stav synčeka si vyžadoval 24-hodinovú starostlivosť. Žiaľ, rodičia si museli vo februári 2009 vypočuť z nemocnice najsmutnejšiu správu. Ivan zomrel, keď mal deväť rokov. Cameronovcom sa však splnil sen o početnej rodine. Majú dve dcéry, štvorročnú a jedenásťročnú. Tešia sa aj zo syna, ktorého Samantha, v súčasnosti 44-ročná matka, priviedla na svet pred deviatimi rokmi. Pre Camerona je rodinná idyla dôležitá nielen ako podstata manželstva. Vo verejnosti si vybudoval imidž starostlivého otca, čo dokáže zapôsobiť na voličov ako pridaná hodnota politika.
Zodpovednosť
Keď Cameron na jar 2010 priviedol Konzervatívnu stranu k víťazstvu vo voľbách, úspech si nemohol vychutnať naplno. Voliči totiž rozdali karty tak, že mu neumožnili zostaviť jednofarebnú vládu, ako býva v Británii zvykom. Musel sa oprieť o spoluprácu s liberálmi, vznikla tak prvá koaličná vláda v povojnovej histórii Londýna.
Do kresla premiéra sa posadil ako politik, ktorý hovoril, že nedôveruje ľuďom, ktorí rozprávajú o veľkých víziách, pretože seba považuje za praktického človeka a pragmatika. „Zodpovednosť,“ odpovedal novinám Daily Telegraph, keď dostal otázku, ako by jedným slovom vyjadril svoj vzťah k politike.
Určite sa nájde veľa britských voličov, ktorí po piatich rokoch vládnutia Camerona spochybnia jeho zodpovedný prístup k politickým veciam, ale nepochybne si pamätajú, čo dobré presadil. Napríklad to, že tento muž, ktorý vedie Konzervatívnu stranu od decembra 2005, presvedčil svoj tábor, aby nasadzoval viac žien a príslušníkov menšín na výrazne zvoliteľné miesta v jednomandátových obvodoch britského volebného systému.