Brusel chce rozdeľovať utečencov

Európska komisia prichádza s plánom, ako by mala EÚ riešiť rastúci problém s utečencami. Jedna vec je postoj k imigrantom, druhá spočíva v možnostiach zasiahnuť proti pašerákom ľudí.

14.05.2015 10:00
debata (20)

Komisia v stredu oznámila, že do konca tohto mesiaca predloží návrh dočasného rozdeľovania utečencov vo všetkých členských štátoch EÚ. Do rovnakého termínu zverejní program, ktorý by počas dvoch rokov umožnil legálne presídliť sa do únie 20-tisíc ľuďom, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu.

Na plán presídlenia by išlo 50 miliónov eur. Návrh by zrejme znamenal pre Slovensko, aby prijalo približne 200 až 250 utečencov. Čo sa týka premiestňovania azylantov v núdzových situáciách (ako je napríklad ich terajšia vlna z Afriky cez Stredozemné more), postupovalo by sa podľa štyroch kritérií.

„Kľúčom by boli údaje o počte obyvateľov danej krajiny EÚ, o jej hrubom domácom produkte, o počte žiadateľov o azyl a o miere nezamestnanosti,“ povedal podľa agentúry ČTK komisár pre vnútorné veci Dimitris Avramopulos.

Hlavné bremeno

Zavedenie kvót na prijímanie utečencov podporil predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. Naznačil, že v EÚ je potrebná solidarita s riešením vážneho problému: „V súčasnosti sú štyri štáty, ktoré nesú hlavné bremeno. Myslím si, že 90 percent všetkých utečencov prijíma desať krajín EÚ. Zvyšných 18 nerobí vôbec nič.“

Presadenie citlivých návrhov Európskej komisie si vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu, ktorý by nepochybne hlasoval za, ako aj lídrov členských krajín EÚ, čo už vyzerá zložito. Veľké štáty ako Nemecko, Francúzsko a Taliansko prikyvujú, Británia je proti. Londýnu sa nepozdáva aj nedávny výrok šéfky diplomacie EÚ Federiky Mogheriniovej o zadržaných imigrantoch.

„Britská ministerka vnútra Theresa Mayová uviedla, že nesúhlasí s názorom, aby utečenci nájdení na mori nemohli byť poslaní späť do vlasti proti ich vlastnej vôli,“ poznamenala stanica BBC. Británia nie je v únii osamotená v skeptickom hodnotení rozdeľovania imigrantov.

„Principiálne odmietam akúkoľvek politiku kvót,“ zdôraznil predvčerom slovenský premiér Robert Fico, pričom kritizoval europoslancov Smeru, ktorí podporili rezolúciu o záväzných kvótach. Podobne odmietavo sa stavia Maďarsko a tiež Česko.

Fico včera zopakoval svoj názor, ale prisľúbil, že Slovensko je ochotné zapojiť sa do humanitárnej pomoci určenej utečencom. Položil si aj rečnícku otázku, či by sa otvorila téma kvót aj vtedy, keby hypoteticky začali prúdiť imigranti cez slovensko-ukrajinské hranice.

Čo si myslia experti

Lorenzo Nannetti, taliansky odborník na medzinárodné vzťahy, priznáva, že Slovensko môže vidieť veci inak ako on z krajiny, ktorá čelí náporu utečencov z Afriky. „Tiež je pravda, že mnohí by chceli ísť napríklad do Nemecka alebo do škandinávskych štátov, nie na Slovensko,“ podotkol pre Pravdu.

Nannetti poznamenal, že ak je reč o 200-tisíc utečencoch, nie je to veľa, lebo na porovnanie ide len o 0,3 percenta talianskej populácie. „Vidíme naozaj malý údaj. Lenže problém tkvie v tom, že Európa má slabú integračnú politiku, niekde dokonca žiadnu, čo znamená, že zaradenie utečencov do spoločnosti predstavuje pre niektoré krajiny problém,“ upozornil.

Sociológ Giacomo Orsini z univerzity v Essexe si nemyslí, že by kvóty boli prioritou, ako má vyzerať odpoveď na prílev utečencov. „Predstavte si paradoxnú situáciu, keď sa žiadateľ o azyl chce usadiť v Nemecku, lebo tam žijú jeho príbuzní, ale kvôli kvótam ho pošlú na Slovensko. Taký človek zostane takpovediac ako hranica v spoločnosti,“ uviedol pre Pravdu.

David Fernández Rojo, expert na európsku integráciu z univerzity Deusto, sa nazdáva, že zámer Európskej komisie stroskotá. „Rozdeľovanie utečencov vyzerá nepravdepodobné. Mimochodom, imigranti nie sú tovar, s ktorým sa dá obchodovať medzi členskými štátmi EÚ. Ďalšia vec – ak sa raz dostanú do únie, vzťahuje sa nich voľný pohyb osôb. Snaha Bruselu by sa mala zamerať na to, aby sa viac pomohlo štátom, ktoré čelia náporu utečencov,“ vyjadril sa pre Pravdu.

Dôležité opatrenia

Nannetti si myslí, že aj keby kvóty boli užitočné, neriešia samotné korene imigrácie. „Odlev ľudí sa začína v Afrike, treba to tam kontrolovať. Pašerácke siete, nestabilita, zlá ekonomická situácia a klimatické problémy vyháňajú obyvateľov smerom na sever. Ak sa toto nezvládne, tamojší ľudia budú pokračovať v úniku,“ varoval.

V tejto súvislosti chce Mogheriniová dosiahnuť súhlas Bezpečnostnej rady OSN, aby sa mohlo silou zakročiť proti pašerákom. Verí, že sa podarí schváliť návrh rezolúcie, ktorá umožní potápať lode prevádzačov pri líbyjských brehoch.

Gabriele Iacovino, taliansky odborník na severnú Afriku, pritakáva Nannettimu v tom, že si treba veľmi všímať pozadie problému. „Sme svedkami epochálnej imigrácie z afrického svetadielu. Musíme v EÚ spoločnými silami nájsť strategický plán hospodárskej a sociálnej podpory,“ podotkol pre Pravdu.

Zároveň poukázal na solidaritu: „Čo by sa stalo, keby nestredomorské štáty potrebovali pomoc kvôli hrozbe z východu? Žiadali by tiež pomoc od iných krajín?“

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Brusel #utečenci #kvóty #prerozdeľovanie