Sú súkromie a bezpečnosť dve rôzne kategórie v kybernetickom priestore?
Na oboch stranách tejto debaty vidím príliš silné reakcie. Súhlasím s tvrdením, že sledovanie americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) poškodilo internet. Krajiny ako Čína a Rusko však majú k dispozícii oveľa zásadnejšie nástroje, ktoré zameriavajú na vlastné obyvateľstvo v kybernetickom priestore. A Moskva sa pravdepodobne sústredí aj na medzinárodný priestor. Vieme o Amerike, ale málo vieme o ostatných. Pri sledovaní je pritom najdôležitejšia otázka dohľadu nad tým, čo sa deje.
Je to možné?
FRA, čo je švédsky náprotivok NSA, viedla v rokoch 2007 až 2008 debatu o nových zákonoch a právomociach. Bol to veľký boj, do ktorého sa však zapojila verejnosť. FRA povedala, čo chce robiť, že v zásade chce v prípade potreby sledovať všetko. Švédsky prístup s tým, že existuje súdny dohľad nad aktivitami spravodajských služieb, pomohol vytvoriť prostredie, v ktorom spoločnosť akceptuje, čo sa deje. Všeobecná otázka, či môžeme niekoho sledovať v kyberpriestore, je totiž v podstate zbytočná.
Ako to riešiť?
Liberálne demokracie musia zabezpečiť, aby kroky vlád mali legitimitu obyvateľstva. Politici sa musia postaviť pred ľudí a povedať: Chcem robiť toto, bude to vyzerať takto a toto je mechanizmus, ktorý zabezpečí, že neporušíme ľudské práva. Vo Švédsku sa to ukázalo, ako možné. Ešte väčší problém v kyberpriestore však spočíva v niečom inom.
V čom?
Súčasná úroveň štátnej kybernetickej špionáže môže viesť ku kybernetickému konfliktu. Čo mi nedá spávať v noci, je pokračujúca eskalácia napätia, čo je cesta k vojne. Problém kybernetickej špionáže spočíva v tom, že nevieme, čo znamená. Ak aj zistím, že sa v mojej sieti niečo deje, neviem, či ide napríklad o sledovanie, alebo ma chce niekto zničiť. Obrana je potom intenzívna.
Napríklad?
Deje sa to v energetickej oblasti. Do rozvodných sietí je možné vložiť kybernetické bomby. Vo fyzickej realite je to akoby niekto zamínoval môj prístav. Čo by sa rovnalo vyhláseniu vojny. Štáty si niekedy neuvedomujú, čo robia.
A míny v mojom prístave by sa dali odstrániť a pravdepodobne by som vedel, kto ich tam dal. V kyberpriestore je to zložitejšie.
Áno. Mám v kyberpriestore by zakódovaný súbor, ktorý nemôžem otvoriť a neviem, čo sa v ňom skrýva. Nechcel by som, aby sme sa pre takéto veci dostali náhodou do vojny. Pripomína to situáciu pred prvou svetovou vojnou. Do konfliktu sme sa priam dopotácali. Potrebujeme pravidlá. Krajiny by nemali cieliť na infraštruktúru iných. Nemali by v kybernetickom priestore zasahovať kľúčové záujmy ostatných. Vlani na jeseň objavili v Američania vo svojich rozvodných sieťach pravdepodobne ruský špionážny program. Celý systém by mohol byť narušený.
Ako ďaleko sme od vojny v kyberpriestore?
Je to veľmi, veľmi, veľmi veľké riziko. Je to čoraz nebezpečnejšie. Eskalácia pokračuje. Ako v roku 1914. Aj preto, že sa zhoršila medzinárodná situácia medzi Ruskom a ďalšími krajinami.