Palmýra, antická perla sýrskej púšte, je v rukách Islamského štátu

Radikáli z organizácie Islamský štát (IS) kontrolujú celé historické mesto Palmýra na severovýchode Sýrie. Islamisti kontrolujú aj vojenské letisko, väznicu i nemocnice, ktoré slúžili na evakuáciu civilistov.

21.05.2015 09:26 , aktualizované: 13:21
Palmýra Foto: ,
Nad antickým mestom Palmýra na severovýchode Sýrie stúpa dym.
debata (44)

Provládne sily sa z miesta stiahli po stredajších bojoch, pri ktorých padlo na strane sýrskej armády 100 ľudí. Oznámili to ochrancovia ľudských práv, ktorí situáciu v Sýrii sledujú z exilu v Londýne. Tvrdia, že islamisti majú v rukách už viac ako polovicu krajiny.

Podľa nich sa vojsko stiahlo z okolia Palmýry i z nej samotnej. Vojaci nie sú už ani na vojenskom letisku ani vo väznici, do ktorej IS vstúpil v noci.

Stiahnutie vojská a jeho spojencov potvrdili tiež oficiálne sýrske médiá. Rami Abdar Rahmán z organizácie ochrancov ľudských práv povedal, že správy z miesta zatiaľ nehovoria o ničení historických artefaktov.

Radikáli tak získali veľmi strategické územie, keďže Palmýra leží len 200 kilometrov od Damašku. Momentálna situácia je o to horšia, že islamisti sa prvýkrát zmocnili strategického mesta v centrálnej časti Sýrii. Doteraz ovládali oblasti na severe a východe krajiny, píše taliansky denník La Repubblica. Islamský štát teraz ovláda 95 kilometrov štvorcových sýrskeho územia a je prítomných v deviatich provinciách.

Boje o Palmíru vyhrali radikáli z Islamského štátu.

Zákaz pomáhať „Assadovým banditom“

Organizácie na ochranu ľudských práv podávajú informácie o dianí z dobytého mesta vďaka svojim kontaktom a siete spolupracovníkov, ktorí v Sýrii zostali. Tí tvrdia, že zatiaľ k ničeniu pamiatok nedošlo. Islamisti však vyhlásili zákaz vychádzania, ktorý je platné pre všetky časti mesta. Na mnohých miestach už niekoľko hodín nefungujú dodávky elektriny.

Megafónmi z minaretov mešít vydali radikáli prísny zákaz „pomáhať Assadovým banditom“. Ulice mestá sú ľudoprázdne, islamisti ich majú pod plnou kontrolou.

Palmýra leží v púšti, ktorá prilieha na východe k irackej provincii Anbar, ktorá je v rukách IS. Jej výhodnú polohu už za staroveku využívali karavány cestujúce s tovarom. Palmýra je na zozname svetového dedičstva UNESCO a odborníci poukazujú na jej hroziacu skazu už od počiatku bojov v Sýrii.

Palmýra – antická perla v syrskej púšti

Púštne mesto Palmýra leží v provincii Homs, asi 210 kilometrov severovýchodne od sýrskej metropoly Damask.

Ruiny starobylého antického mesto Palmýra. Foto: SITA/AP, Uncredited
Palmýra Ruiny starobylého antického mesto Palmýra.

K najznámejším pamiatkam Palmýry patria trosky Belovho chrámu, kolonáda, divadlo, víťazný oblúk, mnoho kostolov, chrámov či pohrebísk.

Od roku 1980 je Palmýra zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO. Pred začatím občianskej vojny v Sýrii v roku 2011 miesto navštevovalo približne 150-tisíc turistov ročne.

Palmýru prvýkrát poškodili už v bojoch medzi vládnymi vojakmi a rebelmi od februára do septembra 2013, keď boli zbúrané niektoré stĺpy.

Historické mesto Palmýra. Foto: SITA/AP
Palmýra, Islamský štát, Sýria Historické mesto Palmýra.

Názov tejto oázy v púšti znamená mesto paliem (arabsky je nazývaná Tadmur, mesto datlí). Prvá správa o Palmýre sa objavila prvýkrát už v druhom tisícročí pred naším letopočtom v archíve Mari. Mesto údajne založili kmene arabských kočovníkov okolo roku 1900 pred Kristom, aj keď podľa biblie ho postavil až kráľ Šalamún. Čoskoro sa stala Palmýra hojne používanou stanicou pre obchodníkov na hodvábnej ceste medzi Perzským zálivom a stredomorskými prístavmi.

Palmýra bola po stáročia veľmi bohatým obchodným mestom, ktorým prechádzali obchodníci s luxusným tovarom – purpurom, hodvábom, sklom, kožami parfumy, vlnou, olivovým olejom, sušené figy, soleným rybami, orechmi či vínom.

V roku 41 pred naším letopočtom sa mesto pokúsili neúspešne obsadiť Rimania, podarilo sa im to až v rokoch 17–19 nášho letopočtu. Neskôr bolo mesto začlenené do rímskej provincie a v roku 129 vyhlásil rímsky cisár Hadrián Palmýru pri svojej návšteve za slobodné mesto a premenoval ho na Hadriana Palmyra. Vtedy boli postavené najznámejšie paláce ako Belov či Agora alebo napriklad viac ako kilometer dlhá hlavná trieda (kolonáda) mesta, ktorá bola ozdobená celkom 375 stĺpmi (z ktorých dnes údajne stojí 150).

Zmenu priniesli až perzské výboje v treťom storočí po Kristovi, keď sa vlády v meste ujala ambiciózna a schopná žena Zenóbia. Tá sa vzoprela Rímu a neskôr získala pod svoju vládu okrem iného časť Egypta, Arábiu a Malú Áziu. Rímsky vojvodca Aurelianus však získal rýchlo späť Zenóbiou dobyté územia a na jar 272 obsadil aj Palmýru. Porážka Zenóbie znamenala tiež počiatok úpadku Palmýry. Mesto opustili obyvatelia aj obchodníci, bohaté vily a chrámy sa začali rozpadávať. Mesto potom definitívne upadlo do zabudnutia, keď ho v siedmom storočí už ako jednu z mnohých byzantských púštnych pevností zdevastovali Arabi. A dielo skazy dokončilo zemetrasenie z roku 1089.

44 debata chyba
Viac na túto tému: #Sýria #radikáli #UNESCO #Islamský štát