Svojrázna „schengenská hranica“ však nebráni Kyjevu pokračovať v budovaní tzv. steny, ktorú už v Kyjeve nazvali Európsky val, bez toho, aby sa Európa vyjadrila, či má záujem o budovanie stavby.
„Do konca roku 2018 postavíme kompletne celú ukrajinsko-ruskú štátnu hranicu, aby sme tak efektívne ochránili Ukrajinu pred ruskými teroristami,“ vyhlásil premiér Arsenij Jaceňuk ešte v piatok, v deň svojich 41. narodenín, počas návštevy medzinárodného dopravného hraničného priechodu Seňkovka v Černihivskej oblasti (hranica Ruska, Bieloruska a Ukrajiny).
Ako informovala ukrajinská agentúra UNIAN, premiér sa o. i. aj presvedčil, ako „funguje nadzemná kontrola úseku, ktorú zabezpečuje špeciálna technika, vyvinutá poľskými a ukrajinskými odborníkmi“.
Zatiaľ čo Jaceňuk z obáv pred Moskvou chce hermeticky „zatvoriť“ dvere na východnej hranici, na druhej strane vyzýva západné krajiny na opačný trend.
„Konajte smelo a múdro. Nebojte sa Ruska. Rusko sa musí báť vás, všetkých nás. Nebojte sa slova rozšírenie,“ obrátil sa ukrajinský premiér na účastníkov nedávneho rokovania programu Východné partnerstvo v Rige. A iba niekoľko hodín predtým v rozhovore pre Financial Times vyjadril presvedčenie, že „ďalšia expanzia na východ iba upevní EÚ“.
Podľa väčšiny pozorovateľov ide zatiaľ však iba o víziu Kyjeva, čo potvrdili čiastočne aj výsledky z Rigy. Výdavky na spomínaný "ukrajinský val“ sú však skutočné. Celkové náklady sa vyšplhajú na štyri miliardy hrivien (viac ako 173 miliónov eur). Z toho podľa Jaceňuka asi 108 miliónov pohltí elektronické vybavenie hranice a ostatné stavby a skoro 65 miliónov eur zaplatí štát stavbárom.
„Projekt má dva ciele. Prvým a hlavným je ochrana pred ruskými diverzantmi a teroristami a druhým je vytvorenie pracovných miest, štátnych objednávok a rozvoj ukrajinskej vedy,“ cituje premiéra ukrajinský portál RBK.ua.
V tejto súvislosti však viacerí pozorovatelia pripomínajú aj slová bývalého ukrajinského prezidenta a jedného z protagonistov tzv. oranžovej revolúcie Viktora Juščenka, ktorý pred nedávnym rokovaním členov Východného partnerstva reagoval na otázku celoukrajinských novín Segodňa týkajúcu sa odloženia minimálne do 1. januára 2016 zavedenia bezvízového režimu pre Ukrajincov. Konštatoval, že je to zatiaľ všetko iba rétorika.
„O akom bezvízovom styku môže byť reč, ak stále ho máme s Ruskom, keď nekontrolujeme svoje hranice,“ pripomenul exprezident.
Igor Poludenko, koordinátor projektu, informoval, že v rokoch 2014 až 2015 Ukrajinci vybudovali 115,2 kilometra protitankových prekážok, 82 kilometrov spojovacích ciest, 417 km kontrolno-sledovacích pásiem, skoro 10,8 km bariér ako aj 49 kontrolných veží po celej trase hranice v Sumskej, Charkovskej a Černihovskej oblasti.
Doteraz to stálo v prepočte skoro sedem miliónov eur, ktoré podľa Poludenka pochádzajú z „medzinárodnej technickej pomoci“. Na zahraničné investície sa spolieha aj premiér Jaceňuk. Tým skôr, že štátna pokladnica nemá na vyhadzovanie. Dokumentuje to napríklad aj vyjadrenie ruského ministra energetiky Alexandra Novaka.
Kyjev podľa jeho slov napríklad žiada od Moskvy poskytnutie zľavy na dovoz ruského plynu formou zrušenia vývozného cla aspoň do konca roka. „Už dlhšie nás o to žiadajú,“ povedal v sobotu Novak, citovaný agentúrou TASS.