Pád Ramádí vrátil Bagdad do reality

Môžeme cvičiť irackú armádu, zásobovať ju zbraňami a muníciou, ale nemôžeme vojakom naordinovať chuť bojovať," reagoval nezvyčajne ostro na pád strategického irackého mesta Ramádí americký minister obrany Ash Carter v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN.

26.05.2015 07:54
ramádí, irak, utečenci Foto:
Tisíce Iračanov z provincie Anbár utekajú smerom do Bagdadu v obave pred postupom islamských radikálov.
debata (6)

„Iracké sily v Ramádí mali v porovnaní s ozbrojencami z Islamského štátu prevahu v počte mužov i zbraní a napriek tomu nedokázali bojovať, stiahli sa z mesta a zanechali za sebou veľké množstvo bojovej a dopravnej techniky dodané USA vrátane niekoľkých tankov,“ vmietol Bagdadu do tváre Carter. Podľa väčšiny pozorovateľov ide o najtvrdšiu kritiku zo strany člena vlády prezidenta Baracka Obamu na adresu Iračanov.

Pád Ramádí, ktoré je strediskom provincie Anbár a v ktorej sú väčšinoví sunniti, bol studenou sprchou nielen pre Bagdad, ale aj pre Washington a ním vedenú medzinárodnú koalíciu proti Islamskému štátu. Pritom ešte pred mesiacom, keď Iračania opätovne dobyli Tikrít, rodisko Saddáma Husajna, sa zdalo, že radikálov z IŠ sa podarilo zastaviť a karta sa obracia.

Začala panovať vidina, že do rúk Bagdadu sa opätovne dostane aj dvojmiliónový Mosul a útočiacich radikálnych islamistov sa podarí zahnať späť do Sýrie, odkiaľ pred rokom začali ťaženie na východ do Iraku. Pád Ramádí však postavil Washington aj Bagdad opäť na pevnú zem vo videní budúcnosti.

Mnohí si dnes kladú otázku, čo sa skrýva za pokračujúcimi vojenskými úspechmi ozbrojencov z IŠ. Väčšina politológov sa zhoduje, že príčiny sú dve. Po prvé, Islamský štát to už nie sú obyčajné teroristické bandy, ale organizované a disciplinované vojenské oddiely. V ich radoch sú aj bývalí dôstojníci a stratégovia Husajnovej armády vrátane elitnej prezidentskej gar­dy.

Teda ľudia, ktorých po páde Husajna ako členov vládnej strany Baas nová moc chybne odpísala a armádu a políciu rozpustila. Navyše ide o ľudí, ktorí dnes bojujú za ideály, ktorým zasvätili život a sú ochotní sa ho aj vzdať v mene víťazstva.

Po druhé, iracké vedenie, ako aj armáda sú slabé. Po vláde Malíkího kabinet premiéra Hajdara Habádího zdedil prakticky ruiny. „Krajina čelí konfliktu medzi sunnitmi a šiitmi a navyše armáda nechce bojovať. V Ramádí, rovnako ako predtým v Mosule, vojaci dali prednosť úteku pred bojom do samého konca,“ konštatoval napríklad aj politológ Sami Kohen v tureckom denníku Milliyet.

Bagdad dnes narýchlo povoláva posily v podobe dobre vyzbrojených a vycvičených šiitských oddielov, ktoré už vyhnali radikálov IŠ z Tikrítu. Problém však spočíva v tom, že sunniti v provincii Anbár, hlavne tamojšie sunnitské kmene, nevidia v šiitoch „záchrancov“, ale div nie nepriateľov.

„Priepasť medzi sunnitmi a šiitmi je natoľko hlboká, že sunniti odmietajú pomoc šiitov a žiadajú vládu o zbrane s tým, že radikálov IŠ vyženú vlastnými silami,“ pokúsil sa poodhaliť na portáli Kommersant hlavnú príčinu neúspechu aj v prípade pádu Ramádí politológ Maksim Jusin.

Pravda je, že doterajšie žiadosti sunnitov Bagdad ignoroval a výsledkom je ich exodus. Utekajú do Bagdadu. Konflikt v Iraku tak dostáva charakter dlhotrvajúcej voj­ny.

„Jednou z možností jej ukončenia je väčšia aktivita USA a nimi vedenej medzinárodnej koalície, ako aj zapojenie sa šiitského Iránu, hlavného spojenca súčasnej vládnej moci a hlavne šiitskej väčšiny v Iraku,“ dodáva na záver politológ Jusin.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Irak #pád #Islamský štát #Ramádí