Nemecký poslanec sa v Bratislave zúčastnil na seminári Europeizácia obrannej a bezpečnostnej politiky, ktorý usporiadala Nadácia Friedricha Eberta na pôde slovenského ministerstva obrany.
Prečo je europeizácia dôležitá v oblasti obrany a bezpečnosti?
V európskej integrácii sme výrazne pokročili, čo sa dá zvlášť povedať napríklad o hospodárstve. Oblasť obrany však citeľne pokrivkáva za rozvíjajúcou sa spoločnou zahraničnou politikou EÚ. Žiaľ, téma spoločnej obrany už niekoľko rokov prešľapuje na jednom mieste. Hlavná príčina spočíva v tom, že niektoré členské štáty únie rozlišujú medzi EÚ a NATO.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker nedávno prišiel s ideou vytvorenia spoločnej armády EÚ. Neviedlo by to k zbytočnej duplicite, keďže NATO je už dlhý čas osvedčená bezpečnostná organizácia?
Nie. Naopak, oceňujem, že Juncker si osvojil myšlienku, ktorá vôbec nie je nová. Veď v minulosti už existoval pokus zriadiť spoločné európske vojsko, ale nepodarilo sa to. V mene nemeckej sociálnej demokracie môžem povedať, že podporujeme tento cieľ. Podotýkam, že táto vec patrí medzi naše stranícke tézy a obsahuje ju aj koaličná dohoda s našimi partnermi vo vláde. NATO je transatlantická organizácia, ktorá spája Európanov s USA a Kanadou, pričom 22 z 28 krajín EÚ je súčasne v tejto aliancii. Našou úlohou je organizovať európske záležitosti NATO a priznajme si, že sme v tomto smere zatiaľ slabí. V 22 armádach európskych členov aliancie existujú zbytočné duplicity. Spoločným vojskom by sa dali odstrániť.
Obava z duplicity EÚ-NATO však môže byť silná.
Len na ilustráciu – v Bruseli sa nachádza hlavné sídlo NATO a v Stuttgarte majú Američania veliteľstvo svojich vojsk v Európe, ale nikde nenájdete hlavné veliteľstvo európskych vojsk v Európe. Nazdávam sa, že keby vzniklo, nebola by to žiadna duplicita.
Ste optimista pri pohľade na možné formovanie spoločného vojska EÚ?
Otázka neznie tak, či budeme mať európsku armádu, ale ako rýchlo a s kým ju vytvoríme a aká bude kvalitná. Neexistuje rozumná alternatíva spoločných ozbrojených síl EÚ. Opačná možnosť je iba pokračovať v neefektívnosti, keď sa každá krajina hrá na vlastnom piesku.
Ozývajú sa však hlasy, že spoločná európska armáda by mohol veľmi drahý projekt.
Drahé je nemať európsku armádu. Naším problémom je, že máme veľa duplicitných, paralelných štruktúr. Nedá sa uvažovať o obrane iba na národnej úrovni, takéto zmýšľanie považujem za prežitok.
Snažili by ste sa presvedčiť skeptikov o vašom názore poukázaním na udalosti na Ukrajine, počnúc anexiou Krymu?
Spoločná európska armáda by bola výhodná za každých okolností. V tézach nemeckej sociálnej demokracie je zakotvená od roku 2008. Dovoľte mi ďalej povedať, že ak dnes niekto hovorí o nevyhnutnosti zvýšiť počet vojakov, tak s ním nesúhlasím, pretože ich máme v EÚ dokopy 1,5 milióna. Podstata je taká, že vojská musíme iba efektívnejšie organizovať.
Z ktorých štátov EÚ cítite podporu pre ideu spoločnej armády?
Existuje spoločná konferencia parlamentov 28 členských štátov únie. Zasadá raz za šesť mesiacov. Nemecká delegácia vyslovila pred pol rokom požiadavku, aby sa zriadilo spoločné európske veliteľstvo. Súhlasilo 27 z 28 štátov. Británia povedala nie. Keďže sa vyžaduje jednomyseľný súhlas, bolo to zamietnuté. Zopakujem, že som rád, že myšlienku podporuje Juncker a tiež šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová.
Dajú sa nájsť príklady spolupráce európskych štátov v oblasti obrany?
Samozrejme. Belgicko a Holandsko sú priekopníci – majú spoločné veliteľstvo námorných síl. Holanďania zverili svoju výsadkovú brigádu pod velenie nemeckých síl rýchleho nasadenia. Holandsko-nemecké prepojenie existuje aj medzi pozemnými silami, konkrétne ide o tanky. Nemecko zrejme prenechá velenie nad obojživelnými silami Holandsku. O podobnom zbližovaní armádnych zložiek uvažujeme aj s Poľskom. Záujem o spoluprácu s Nemeckom prejavujú v Česku, Rakúsku, vo Francúzsku. Argument spočíva v tom, že je to vždy efektívne a ušetria sa peniaze. Alternatíva je viac vojakov, čo by si vyžiadalo viac finančných nákladov. Dúfam, že Slovensko bude štát, ktorý sa neuzatvorí pred takýmito iniciatívami.
Pripusťme európsku armádu ako skutočnosť. Neobávate sa, že by vznikal problém s vyslaním vojakov do zahraničia? Ťažko si predstaviť, že akákoľvek vláda na Slovensku by mala podporu verejnosti napríklad v prípade vyslania misie niekde do vzdialenej Afriky, povedzme do Mali.
Dobrá otázka, ale možno vás prekvapím odpoveďou. Misia v Mali je európska, bola schválená aj hlasom Slovenska, ktoré tam síce nemá vojakov. Politicky však misia získala slovenský súhlas. Sme povinní vysvetľovať verejnosti podobné operácie, keďže misia sa uskutočňuje pod vlajkou EÚ.