„Imigrácia je jeden z najvážnejších problémov, ktorému dnes čelí Európska únia,“ povedal Szijjártó po zasadaní vlády. „Krajiny EÚ hľadajú riešenie… ale Maďarsko si už nemôže dovoliť dlhšie čakať,“ zdôraznil.
„Hovoríme o úseku hranice v dĺžke 175 kilometrov, ktorý môžeme fyzicky uzavrieť štyri metre vysokým plotom. Minister vnútra dostal inštrukcie, aby to pripravil,“ dodal Szijjártó, podľa ktorého výstavba plota nie je v rozpore so žiadnymi medzinárodnými záväzkami či dohodami.
Prečítajte si aj komentár Mariána Repu Pevnosť Európa?
Orbán už minulý piatok vyhlásil, že Maďarsko je pripravené uzavrieť hranice so Srbskom, ktoré kritizoval, že nedostatočne rieši problém s nelegálnymi migrantmi. Belehrad v stredu prisľúbil, že sprísni kontrolu hraníc nielen s Maďarskom, ale aj s Macedónskom, kadiaľ sa vysídlenci do Srbska dostávajú. Srbská vláda požiadala EÚ, aby jej pomohla posilniť aj kontrolu na hraniciach s Gréckom a Bulharskom, odkiaľ tiež prúdia do krajiny ilegálni migranti. Grécko a Bulharsko sú členmi EÚ, Srbsko je iba kandidátskou krajinou. Maďarsko je v schengenskom priestore, preto je pre utečencov silným magnetom.
Od začiatku roka sa do Maďarska cez Srbsko dostalo 57-tisíc ilegálnych migrantov. Budapešť očakáva, že do konca roku by ich počet mohol vzrásť až na 130-tisíc. Asi 70 percent migrantov pochádza z Afganistanu, zo Sýrie a z Iraku. Orbánova vláda predložila do parlamentu novelu azylového zákona, ktorá by ju splnomocnila označiť za bezpečné krajiny, z ktorých do Maďarska prúdia migranti. Tranzitom cez ne by podľa predstavy Orbána aj utečenci z vojnových oblastí stratili nárok uchádzať sa o politický azyl a maďarské úrady by ich vnímali ako ekonomických migrantov.
Opoziční socialisti v stredu odsúdili rozhodnutie Orbánovej vlády ako nedôstojné Maďarska, ktoré pomohlo zbúrať železnú oponu. „Ako sme mohli tak hlboko klesnúť?“ opýtal sa šéf socialistov József Tobiás. „V Európe nie je potrebné vztýčiť ostnatý drôt, ale, naopak, ako pred 25 rokmi, ho treba povaliť,“ citovala ho agentúra MTI.
Problém ilegálneho prisťahovalectva zostáva problémom aj pre Taliansko a Grécko, kam naďalej smerujú ľudia zo sužovaných oblastí. Ďalší, vrátane rodičov s malými deťmi, prišli v stredu na grécky ostrov Lesbos. Od začiatku tohto roku zamierilo do Európy už viac ako 100-tisíc utečencov.
Plán Európskej komisie prerozdeliť počas dvoch rokov 40-tisíc Sýrčanov a Eritrejčanov do ďalších štátov EÚ stále naráža na odpor mnohých krajín, čo potvrdilo rokovanie ministrov vnútra v Luxemburgu. Ideu Bruselu si nemieni osvojiť zhruba desať štátov. Nechcú počuť o princípe povinnosti prijať utečencov, pripúšťajú zásadu dobrovoľnosti.
Eurokomisár pre vnútorné veci Dimitris Avramopulos napriek tomu verí, že sa podarí dosiahnuť dohodu o kvótach do konca júla. „Každý členský štát musí prevziať časť spoločnej zodpovednosti. Systém, ktorý navrhujeme, bude fungovať jedine vtedy, ak sa budú podieľať všetci,“ zdôraznil.
Taliansko už pohrozilo, že príde s vlastným plánom, ak nedôjde k zhode na úrovni EÚ. Premiér Matteo Renzi žiada viac solidarity. Keď ju nezbadá, Taliansko by mohlo utečencom vydávať dočasné povolenie na prekročenie schengenských hraníc, takže susedné štáty by ich museli púšťať bez ohľadu na sprísnené kontroly.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom Pravdy.