Polovicu z tých, ktorých vyhnala vojna, konflikty či prenasledovanie, tvoria deti. Oznámil to Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. UNHCR svoju výročnú správu zverejnil v predvečer zajtrajšieho Svetového dňa utečencov.
„V človeku to vyvoláva dojem, že svet je vo vojne. A skutočne, mnohé oblastí sveta sú dnes v úplne chaotickej situácii,“ komentoval rekordnú bilanciu šéf UNHCR António Guterres. „Výsledkom je toto ohromujúce vystupňovanie vysídľovania, toto ohromujúce vyhrocovanie ľudského utrpenia, pretože každá vysídlená osoba je jeden tragický príbeh,“ dodal.
Počet utečencov, vnútorne vysídlených a žiadateľov o azyl vlani stúpol o bezmála 14 miliónov, čo je najväčší nárast, aký bol zaznamenaný od druhej svetovej vojny. Do svojich domovov sa minulý rok mohlo vrátiť len o niečo viac ako 125-tisíc utečencov, čo je najmenej za posledné tri desaťročia, pripomína výročná správa. Podľa nej minulý rok každý deň bolo v priemere z domovov vyhnaných ďalších 42,5 tisíca ľudí a celkovo takýto osud postihol každého 122. človeka na našej planéte.
„Sme svedkami nekontrolovaného skĺzavania do éry, v ktorej miera globálneho vynúteného vysídľovania, ako aj požadovanej odpovede jasne prevyšuje všetko, čo bolo známe doteraz,“ zdôraznil Guterres.
Sýria sa vyľudňuje
Najviac utečencov, až 11,6 milióna, vlani pochádzalo zo Sýrie, kde už piaty rok zúri občianska vojna. Z toho takmer 3,9 milióna Sýrčanov našlo útočisko v zahraničí, zvyšok sú takzvaní vnútorní utečenci. Druhý najvyšší počet utečencov, 2,6 milióna, pochádzal z Afganistanu. Na treťom mieste je Somálsko s 1,1 milióna migrantov.
Krajinou, kde bol, naopak, najvyšší počet cudzích utečencov, je Turecko. Útočisko ich tam našlo bezmála 1,6 milióna, predovšetkým Sýrčanov. Na druhej priečke je Pakistan s 1,5 milióna prijatými utečencami, prevažne Afgancami.Vzhľadom na pretrvávajúce krízy v Sýrii, Iraku, Jemene, Burundi i inde vo svete Guterres neočakáva, že sa situácia tento rok zlepší. „Objavilo sa množstvo nových konfliktov a zároveň sa krízy v Iraku a Sýrii rozrástli do obrovských rozmerov,“ poznamenal.
V Európe o polovicu viac
Najdramatickejšie, o vyše päťdesiat percent, vzrástol prílev utečencov v Európe. V snahe nájsť útočisko tam vlani z južného Stredomoria smerovalo takmer 220-tisíc ľudí, trojnásobne viac, ako v dovtedy rekordnom roku 2011. Viac ako stotisíc sa do Európy preplavilo, ďalších asi 3 500 utečencov pokus dostať sa k európskym brehom zaplatilo životmi po stroskotaní ich plavidiel.
Veľký podiel na náraste počtu utečencov v Európe na 6,7 milióna, čo je povojnový rekord, má aj kríza na Ukrajine. Konflikt medzi vládou a Ruskom podporovanými separatistami tam podľa UNHCR vyhnal z domovov približne milión ľudí, predovšetkým na východe krajiny, kde sa bojovalo. Až 600-tisíc Ukrajincov hľadalo azyl či dočasný pobyt v susedných krajinách, predovšetkým v Rusku, ale aj v Bielorusku, Moldavsku a Poľsku.
Plot ako v Osvienčime?
Svoju správu zverejnil UNHCR v čase, keď Európa čelí narastajúcemu prílevu migrantov. Budapešť, ktorá v snahe zastaviť prúdenie utečencov cez svoje územie v stredu rozhodla o uzatvorení takzvanej zelenej hranice so Srbskom, tvrdí, že práve Maďarsko je vystavené najsilnejšiemu tlaku. „Registrujeme u nás viac prisťahovalcov ako v Taliansku či v Grécku,“ povedal včera pre televíziu M1 šéf diplomacie Péter Szijjártó, podľa ktorého v prvých piatich mesiacoch tohto roku prišlo do Maďarska vyše 50-tisíc imigrantov, kým do Grécka 48-tisíc a do Talianska 47-tisíc.
Rozhodnutie Budapešti postaviť po celej 175-kilometrovej dĺžke hranice so Srbskom štyri metre vysoké zátarasy zaskočilo Belehrad. „Neviem, ako si to možno vysvetliť. Stavanie múrov a plotov nepovažujem za riešenie,“ povedal pre televíziu RTS srbský premiér Aleksandar Vučič. „My nebudeme stavať múry, neuzavrieme sa. Srbsko nebude žiť v Osvienčime,“ prirovnal chystaný plot na hranici k ostnatým drôtom v nacistickom vyhladzovacom tábore.
Ani Brusel z maďarského zámeru nie je nadšený. „Komisia uznáva, že tlak na maďarský migračný systém v poslednom období stúpol,“ uviedla vo svojom stanovisku Európska komisia. „Situácia, ktorej čelí Maďarsko, je však neporovnateľná s tlakmi, ktoré zažívajú Taliansko či Grécko,“ polemizuje s tvrdením Budapešti. „Európska komisia nie je prívržencom výstavby plotov a podporuje členské štáty v tom, aby hľadali alternatívne spôsoby dohľadu nad hranicami, ktoré sú založené na analýze rizík, spolupráci a výmene informácií,“ uvádza vo vyhlásení, ktoré pripomína, že opatrenia pri zabezpečení hraníc majú byť plne v súlade s pravidlami EÚ i medzinárodnými záväzkami.