"Čoho sa obávam, a to by bol katastrofický scenár, že by v Grécku došlo k nepokojom veľkého rozsahu či dokonca k nejakému prevratu. To by bol v tejto chvíli najväčší problém,“ povedal pre Pravdu Vladimír Bartovic, riaditeľ pražského Inštitútu pre európsku politiku – Europeum.
"Demonštráciu zorganizovala Syriza, ale chystá sa aj taká, ktorá má byť na podporu hlasovania za dohodu,“ vysvetľuje pre Pravdu grécka politologička Stella Ladiová, ktorá vyučuje na Queen Mary University of London. "Príslušníci polície v krajine majú momentálne zakázané brať si dovolenky. Nečakám však, že situácia sa úplne vyhrotí alebo že uvidíme výrazný posun k extrémizmu. Môže sa stať, že časť ľudí sa bude snažiť prekaziť protesty stúpencov dohody. Toho sme boli svedkami už pred dvoma týždňami. Demonštrácia za zotrvanie v Európskej únii mala problémy. Celkovo však zatiaľ ľudia reagujú pomerne pokojne. Dúfam, že im to vydrží,“ verí Ladiová.
Tsipras v prejave v pondelok večer vyhlásil, že čím viac ľudí povie v referende nie, tým lepšiu vraj bude mať Grécko rokovaciu pozíciu s veriteľmi. "Som na ceste na úžasné zhromaždenie ľudu na námestí Syntaga, kde nám hrdé nie dáva silu,“ uviedol grécky premiér na sociálnej sieti Twitter.
Väčšina by povedala nie, podiel odporcov však klesá
Väčšina Grékov by v plánovanom nedeľňajšom referende o prijatí návrhu veriteľov, ktorý ponúkal Grécku finančnú podporu výmenou za reformy, hlasovala záporne. Po uzavretí gréckych bánk na začiatku týždňa sa však podiel stúpencov konfrontačného postoja výrazne znížil. Plynie to z prieskumu verejnej mienky, ktorý v minulých dňoch uskutočnil grécky inštitút Prora.
Výsledky prieskumu, ktoré zverejnil denník Efimerida ton Syntakton, ukázali, že proti navrhovaným podmienkam finančnej pomoci by hlasovalo 54 percent tých, ktorí sa referenda plánujú zúčastniť. Pre návrhy veriteľov by hlasovalo 33 percent. Keď sa ale prieskum rozdelí na dobu pred nedeľňajším rozhodnutím vlády o dočasnom uzavretí bánk s obmedzením výberu vkladov a čas po ňom, sú výsledky zreteľne odlišné. Pred uzavretím bánk by proti návrhu veriteľov hlasovalo 57 percent účastníkov prieskumu, potom už by to ale bolo len 46 percent, zatiaľ čo 37 percent respondentov by hlasovalo pre návrh. (ČTK)
"Plánoval toto Tsipras od začiatku ako časť strategického plánu, aby postupne dominoval politickému systému, aj keby krajina opustila eurozónu? Alebo je to všetko úniková cesta na zachovanie si tváre presunutím zodpovednosti na ľudí?“ kladie si otázky expert na grécku politiku Roman Gerodimos z univerzity v Bournemouthe. "Nie som si ešte ani istý, že sa referendum uskutoční. Mnoho bankomatov je už bez hotovosti, ľudia stoja v radoch v supermarketoch a na benzínových pumpách. A v tejto situácii chce štát zorganizovať referendum,“ pripomenul pre Pravdu Gerodimos.
Napriek tomu, že krajina smeruje k bankrotu, Syriza trvá na tom, že eurozónu nechce opustiť ani že ju nikto nemôže vyhodiť. Je to aj názor mnohých expertov, viacerí však zároveň tvrdia, že v konečnom dôsledku ide o politické rozhodnutia.
"Napríklad Švédi v referende povedali euru nie, krajina je však povinná spoločnú menu prijať. Štokholm to odmieta na základe toho, že neplní ekonomické a finančné kritériá. Keďže sa však o to ani príliš nesnažil, bolo by to možné ľahko napadnúť na Súdnom dvore Európskej únie. Takýto krok však nie je v politickom záujme nikoho. Ak by som špekuloval, tak by azda bolo možné dočasne vylúčiť Grécko z euroskupiny s tým, že dĺžka dočasnosti by nebola daná. Bolo by to dovtedy, kým by krajina opäť neplnila kritériá na prijatie eura,“ vysvetlil pre Pravdu Frank Häge, expert na politiku a ekonomiku EÚ z univerzity v írskom Limericku.
Podobný scenár si vie predstaviť aj právny expert Henri de Waele z Radboudovej univerzity v holandskom Nijmegene. "Dalo by sa argumentovať, že Grécko stále porušovalo pravidlá Európskej menovej únie. Dá sa tiež vrátiť k prihláške do eurozóny. Grécko v tom čase falšovalo údaje. Z právneho hľadiska bolo do eurozóny prijaté na základe falošných záverov. Záverečnou možnosťou by bol politický tlak, aby Grécko odišlo samo. Myslím si, že koniec Atén v eurozóne by bol scenárom s horšími následkami, ako keby v nej Grécko zostalo. Ale v prípade, že sa ostané krajiny zhodnú, že Atény majú odísť, našla by sa aj právna cesta,“ povedal pre Pravdu de Waele.
Neoficiálny preklad otázky k referendu
Mal by byť prijatý návrh dohody predložený 25. júna euroskupine Európskou komisiou, Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom, pozostávajúci z dvoch častí tvoriacich celý návrh? Prvý dokument má názov Reformy potrebné pre dokončenie terajšieho programu a pre ďalšie obdobie a druhý Predbežná analýza dlhovej udržateľnosti.