Rozhodujúci test pre EÚ?

Paolo Gentiloni, šéf talianskej diplomacie Európa má pred sebou vážne výzvy. V bezpečnostnej oblasti je to situácia na juhu, ako aj dianie na ukrajinskej hranici s Ruskom. Je ťažké povedať, či výzvy pre EÚ boli horšie počas ekonomickej krízy, alebo sú to tie súčasné, bezpečnostné. Dôležité je, aby v situácii, akú máme na Ukrajine, či akej čelíme v súvislosti s migráciou, ukázala únia svoju tvár a schopnosti, že vie nájsť spoločný postoj. Pokiaľ ide o Grécko, nemáme žiadny záujem vylúčiť Grécko z eurozóny alebo z EÚ. Naopak. Cieľom stále bolo, aby sme sa dohodli. Grécka vláda sa rozhodla pre referendum. Jediná vec, čo môžeme povedať, je, že teraz čakáme na jeho výsledok. Želáme si, aby potom vznikli podmienky, ktoré umožnia udržať Grécko vo vnútri únie a eurozóny.

Miroslav Lajčák, slovenský minister zahraničných vecí
Nemám obavu o celistvosť Európskej únie. Naopak, myslím, si že dokážeme vyjsť z týchto kríz posilnení. Jeden zo záverov situácie, v ktorej sa nachádzame, je aj to, že je potrebné posilniť integráciu. Osobitne hovoríme o Európskej menovej únii. O posilnení inštrumentov, ktoré budú garantovať našu finančnú a bankovú stabilitu. Pokiaľ ide o vonkajšie hrozby, tak naše diskusie prakticky každý mesiac ukazujú, že sa vieme dohodnúť a dodržovať spoločné stanoviská. Čo sa týka situácie v Grécku, tak princíp solidarity platí aj tu. Máme záujem Aténam pomôcť, ale potrebujeme vidieť taký istý záujem na druhej strane. Máme naozaj problém pochopiť viaceré kroky a vyhlásenia, ktoré urobila grécka vláda. Nezdá sa, že by išli v smere hľadania spoločného riešenia.

Kalypso Nicolaïdisová, profesorka medzinárodných vzťahov, Oxfordská univerzita
Tí, čo predpovedajú koniec Európy, sa príliš orientujú na senzácie. V skutočnosti je EÚ veľmi odolná a solídna konštrukcia a všetci si uvedomujeme jej hodnotu. Nanešťastie však vidíme, že na tejto ceste sa Európania ešte nenaučili, ako praktikovať kľúčovú hodnotu vzájomného pochopenia sa. Týka sa to ľudí aj politických elít. Každá demokratická a socioekonomická realita a každá kultúra vytvára našu kolektívnu psychológiu. Toto je v stávke, keď sledujeme grécko-nemecký súboj, ktorý trhá Európu na kusy.

Hylke Dijkstra, Katedra politických vied, Maastrichtská univerzita, Holandsko
Agenda, ktorú mal minulý týždeň na stole summit EÚ, bola skutočne plná Ukrajiny, imigrácie, Grexitu a Brexitu. Nie sú to však len výzvy pre EÚ. Je to tiež výsledok toho, že EÚ sa stala centrom pre veľké diskusie o medzinárodných otázkach. Únia má niekedy problém s tým, že sa musí venovať takému množstvu vecí, ale dá sa povedať, že to zvláda. Čo sa týka Ruska a Grécka, tak sa členské štáty do veľkej miery zhodli a udržiavajú spoločné pozície. V prípade imigrácie je to tvrdá debata, ale aj tak sme súhlasili s dobrovoľnými kvótami. Je to veľký krok vpred. Tieto krízy sú rozhodujúcim testom. EÚ si za ich riešenie nezaslúži najlepšiu známku, ale nedá sa povedať, že by úplne zlyhala.

Marta Pachocka, Katedra verejnej administratívy, Vysoká škola ekonomická vo Varšave
Európska únia bola od začiatku konfrontovaná s rôznymi výzvami. Či už vnútornými, alebo vonkajšími. Fungovanie EÚ je založené na rôznorodých faktoroch na národnej, regionálnej a globálnej úrovni. Úniu tvorí 28 suverénnych štátov, ktoré majú svoje záujmy a ciele. Tieto krajiny sa však dobrovoľne rozhodli vstúpiť do únie. Aby sa im to podarilo, museli splniť rôzne politické, sociálne a ekonomické kritériá. Teraz zdieľajú spoločné záujmy a ciele, ktoré môžu dosiahnuť len na úrovni únie. Preto by sme sa nemali pýtať, či EÚ môže prežiť. Skôr by sme sa mali zamyslieť nad hlavnými vnútornými a vonkajšími výzvami, ktorým EÚ čelí. Potom môže nájsť najvhodnejšie nástroje na ich riešenie. Únia má problém hlavne vo finančnej a ekonomickej oblasti. Čelí však aj výzvam demografických zmien, ktoré budú pokračovať. Európska spoločnosť starne a na druhej strane sme svedkami migračných procesov, najmä vlny legálnych a ilegálnych imigrantov. EÚ sa to snaží riešiť, a veľmi dobrým príkladom je spoločný postup pri Európskej migračnej agende.

Dimitrios Triantaphyllou, riaditeľ Centra pre medzinárodné a európske štúdie, Univerzita Kadira Hasa, Istanbul
Konflikty a rokovanie sú súčasťou európskej integrácie. Je nevyhnutná vnútorná debata o tom, akú chceme úniu a čo sú očakávania členských štátov. EÚ tvoria v prvom rade stredne veľké a menšie štáty. Vstúpili do nej preto, aby v rámci únie a jej inštitúcii vedeli lepšie odolávať tlaku veľkých mocností a uplatnili si svoje záujmy. Zo spomenutých výziev je pre budúcnosť únie najdôležitejší možný odchod Grécka, teda Grexit. Pri otázkach ako Rusko či migrácia je väčší priestor na konsenzus. V prípade Grécka je to však základná otázka, či môže, alebo nemôže byť štát vylúčený, keď sa jeho vláda ocitne v opozícii proti ostatným členským krajinám. Mali by sme zvážiť, že ak prinútime niekoho odísť teraz, v budúcnosti sa to môže stať inému menšiemu štátu. Zmenilo by to úniu zo spoločenstva rovnako orientovaných liberálnych demokracií na také, v ktorom sila nespočíva v inštitúciách, ale majú ju národné vlády. A teda väčšie štáty, menovite Nemecko. Vylúčenie krajiny by vyzeralo, že EÚ koná ako Rada vzájomnej hospodárskej pomoci či Varšavský pakt, kde jedna krajina diktovala ostatným. Pri Grexite čelí únia prvý raz tomu, že stratí dušu. Dúfam, že prevážia chladné hlavy. Keď sa to podarí, EÚ bude schopná nájsť konsenzus aj pri iných konfliktných otázkach, ktoré sa v budúcnosti určite vyskytnú.