„Beriem na vedomie výsledok gréckeho referenda. Tento výsledok je veľmi poľutovaniahodný pre budúcnosť Grécka,“ uviedol holandský minister financií, ktorý je šéfom euroskupiny. „Pre oživenie gréckej ekonomiky sú obtiažne opatrenia a reformy nevyhnutné. Budeme čakať na iniciatívu gréckych úradov,“ dodal.
Referendum „nás nepribližuje k riešeniu“, povedal minister financií následne novinárom. „V skutočnosti je to tak, že keď dôjde k odmietnutiu návrhov, veci sa ešte viac skomplikujú,“ dodal Dijsselbloem po ceste na popoludňajšie rokovanie holandskej vlády. Udržať Grécko v eurozóne je ale stále „ich aj mojím cieľom,“ doplnil.
Ako uviedol predseda Európskeho parlamentu, nemecký socialista Martin Schulz, výsledok referenda spôsobí eurozóne ťažkosti. Sľub gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa, že víťazstvom Nie v referende uľahčí Grécku dosiahnuť lepšiu dohodu „podľa mňa nie je pravdivý,“ povedal Schulz.
„Sme v ťažkej situácii. Ľudia v Grécku povedali Nie, ale 18 ďalších členov eurozóny s návrhmi, ktoré Gréci odmietli, súhlasilo. Ale to je demokracia v Grécku,“ citovala šéfa EP britská BBC.
Grécky premiér Alexis Tsipras v pondelok telefonicky hovoril s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a súhlasil s tým, že na utorkovom summite v Bruseli predstaví nový návrh týkajúci sa získania finančnej pomoci. Informovali o tom svetové agentúry s odvolaním sa na nemenovaného gréckeho vládneho predstaviteľa. Žiadne ďalšie podrobnosti o telefonáte ale neuviedli.
O situácii v Grécku Donald Tusk v pondelok ráno rokoval prostredníctvom konferenčného hovoru so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom, šéfom Európskej centrálnej banky (ECB) Mariom Draghim, šéfom Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) Klausom Reglingom a práve vedúcim ministrov financií krajín eurozóny Dijsselbloemem. Hovorili spolu o príprave utorkového summitu, uviedol Tusk na komunitnej sieti Twitter. Večer budú v Paríži o výsledkoch referenda rokovať aj francúzsky prezident François Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Taliansko: Rozhodnutie Grékov je podľa prezidenta potrebné rešpektovať
Na zodpovedný prístup a všeobecnú solidaritu vyzval taliansky prezident Sergio Mattarella po tom, čo občania Grécka zamietli vo víkendovom referende podmienky finančnej záchrany svojej krajiny.
Podľa vyhlásenia najvyššieho talianskeho predstaviteľa, ktoré v pondelok priniesla agentúra DPA, je Grécko „súčasťou Európy a voči jeho ľudu nesmie opadnúť solidarita ostatných členov únie“. „Grécki občania v referende prijali rozhodnutie, ktoré musí byť rešpektované,“ vyhlásil Mattarella v nedeľu neskoro večer. Hlasovanie podľa neho prináša Európskej únii doteraz „nepoznané scenáre“.
Taliansky minister zahraničných vecí Paolo Gentiloni sa v pondelkovom rozhlasovom vystúpení vyslovil za novú dohodu s Gréckom a zároveň vyjadril presvedčenie, že Taliansku nehrozí „nakazenie sa“ krízou v Grécku. „Náš systém je v bezpečí,“ citovala jeho slová DPA.
Taliansky ministerský predseda Renzi by sa mal v pondelok o ďalšom postupe svojej vlády v súvislosti s Gréckom radiť s ministrom financií Pierom Carlom Padoanom. Taliansko je totiž takisto vysoko zadlžené a iba prednedávnom sa dostalo z najhoršej recesie vo svojich povojnových dejinách.
Český premiér Sobotka: Grécko si zvolilo tú horšiu variantu
Gréci si zvolili tú horšiu odpoveď, keď v nedeľu zamietli podmienky veriteľov na ďalšie pôžičky, vyhlásil český premiér Bohuslav Sobotka, ktorý si nevie príliš dobre predstaviť, ako sa chce teraz Grécko udržať v eurozóne. Napísal to dnes spravodajský server Novinky.cz.
„Gréci sa rozhodli pre horšiu a ťažšiu variantu. Nielen pre Grécko, ale pre celú Európu,“ uviedol Sobotka, ktorého citoval spravodajský server. Dodal, že síce chápe odhodlanie francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorí okamžite iniciovali konanie mimoriadneho summitu eurozóny, ale domnieva sa, že je takmer nemožné držať Grékov v eurozóne proti ich vôli.
Podľa českého vicepremiéra a ministra financií Andreja Babiša nemalo byť Grécko do eurozóny vôbec prijaté. Babiš v tejto súvislosti vysvetlil, že euro nebol iba menový projekt, ale i hospodársky. Z toho dôvodu sa domnieva, že Grécko nemalo byť nikdy v eurozóne. Už pred piatimi rokmi bolo podľa Babiša jasné, že Atény nemôžu dlhy splatiť a veritelia by museli odpísať ďalšiu časť dlhu, aby krajina zvládla aktuálnu krízu.
Grécki voliči v nedeľu výraznou väčšinou hlasov odmietli požiadavky úsporných opatrení, ktorými veritelia podmieňujú ďalšiu finančnú pomoc ich krajine. Gréci tým uštedrili jeden z najväčších úderov európskym snahám o trvalú menovú úniu od zavedenia eura v roku 1999.
Rusko dúfa, že Grécko dosiahne dohodu s veriteľmi
Rusko dúfa, že Grécko dosiahne dohodu s medzinárodnými veriteľmi ohľadom ďalšej finančnej pomoci čo najskôr. Vyhlásil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Otázka prípadnej finančnej pomoci Moskvy Aténam by vraj mala byť smerovaná gréckym úradom, dodal. O výsledkoch referenda spolu v pondelok telefonicky hovorili ruský prezident a grécky premiér.
„Chceme, aby naši grécki partneri dosiahli potrebný kompromis s veriteľmi, čo najskôr to bude možné, a prijali rozhodnutia, ktoré umožnia v krajine nastoliť ekonomickú a sociálnu stabilitu,“ povedal Peskov novinárom. Kremeľ podľa neho rešpektuje výsledok gréckeho referenda a udalosti v krajine detailne sleduje.
Ako ruský prezidentský úrad následne oznámil, o výsledku referenda spolu telefonicky hovorili Vladimir Putin a Alexis Tsipras. Ruský prezident vraj počas telefonátu vyjadril podporu boju gréckeho ľudu s náročnými výzvami, ktorým krajina čelí. Hovorili spolu aj o vývoji grécko-ruskej spolupráce.
Castro a ďalší latinskoamerickí ľavicoví lídri privítali grécke „nie“
Niekoľko ľavicových latinskoamerických predstaviteľov, vrátane argentínskej prezidentky Cristiny Kirchnerovej a jej kubánskeho kolegu Raúla Castra, v pondelok blahoželali Grékom za ich masívne odmietnutie podmienok veriteľov.
„Grécko: úplné víťazstvo demokracie a dôstojnosti,“ napísala Kirchnerová v odkaze na sociálnej sieti Facebook. Menom argentínskeho ľudu a svojej vlády zdôraznila solidaritu Argentíny so „statočným gréckym ľudom“ a jeho predstaviteľmi. Podmienky vnucované Grécku boli podľa prezidentky „neznesiteľné a ponižujúce“.
Castro zablahoželal k výsledku gréckemu premiérovi Alexisovi Tsiprasovi, ktorý referendum inicioval. „Tento výsledok ukazuje, že väčšina gréckych obyvateľov podporuje odvážnu politiku vlády, ktorú riadite,“ napísal najvyšší kubánsky predstaviteľ.
Bolívijský prezident Evo Morales tiež zablahoželal Aténam k víťazstvu „nie“, ktoré podľa neho predstavuje porážku pre „európsky imperializmus“. Verí, že výsledok referenda je „začiatok oslobodenia európskeho ľudu“. Ku Grékom cíti „rešpekt a obdiv“.