Pred dvadsiatimi rokmi srbské jednotky pod vedením Ratka Mladiča v Srebrenici pozabíjali viac ako osemtisíc bosnianskych Moslimov, najmä mužov a chlapcov.
Británia a USA sa do poslednej chvíle snažili presvedčiť Rusko, aby rezolúciu v BR OSN, ktorá označila dianie v Srebrenici za genocídu, podporilo. Moskva bola proti. "Nie je konštruktívna, je konfrontačná a politicky motivovaná,“ uviedol o predloženom dokumente podľa médií Vitalij Čurkin, ruský ambasádor pri OSN. "To, že hlasujeme proti, neznamená, že nenačúvame utrpeniu obetí zo Srebrenice a z ďalších oblastí Bosny a Hercegoviny,“ citoval Čurkina denník Guardian.
Rusko rezolúciu vetovalo. Z ďalších členov BR OSN sa Čína, Nigéria, Angola a Venezuela zdržali. "Neprijatie rezolúcie je urážka rodín obetí a tých, čo Srebrenicu prežili,“ vyhlásil v reakcii britský minister zahraničných vecí Philip Hammond. "Skutočné zmierenie si vyžaduje, aby všetky strany čelili realite minulosti a boli odhodlané poučiť sa z nej do budúcnosti,“ tvrdí Hammond.
Podľa niektorých zdrojov, ktoré si neželali byť menované, však rezolúcia nebola úplne premysleným krokom. "Briti akoby chceli vohnať Srbov do náručia Rusov. Dal sa nájsť oveľa lepší text,“ uviedol pre Pravdu jeden zo zdrojov oboznámených so situáciou.
"Rezolúcia o srebrenickej genocíde by umožnila Organizácii Spojených národov symbolicky sa ospravedlniť za to, že nedokázala ochrániť civilistov, ktorí sa snažili nájsť útočisko v bezpečných zónach pod ochranou OSN,“ reagovala však Gemma Collantes-Celadorová, odborníčka na medzinárodnú bezpečnosť zo City University v Londýne. "Musíme uznať utrpenie všetkých skupín počas vojen v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch. Ale nie na úkor veľmi potrebnej rezolúcie o srebrenickej genocíde. Rusko svojím vetom nepomáha procesu zmierenia v Bosne a Hercegovine a v regióne,“ myslí si Collantes-Celadorová.
O zablokovanie rezolúcie spomínajúcej slovo genocída požiadal Moskvu Belehrad. Srbsko v roku 2010 označilo srebrenickú masakru za vážny zločin a odsúdilo vraždenie. Srbský premiér Aleksandar Vučič sa mal dnes v Bosne zúčastniť na spomienke na obete. Do poslednej chvíle však nebolo jasné, či sa tak stane. Belehrad uviedol, že musí vyhodnotiť bezpečnostnú situáciu.