Ako Atény rozhádali Merkelovú s Hollandom

Francúzsko-nemecký motor Európskej únie sa na chvíľu zasekol. Paríž a Berlín sa v posledných dňoch rozchádzali v názore, ako má vyzerať rozuzlenie gréckej finančnej krízy. Všetci členovia eurozóny síce nakoniec dospeli k dohode, ale spor medzi prezidentom Françoisom Hollandom a kancelárkou Angelou Merkelovou zanechal silnú ozvenu.

14.07.2015 12:00
Merkelová, Hollande Foto:
Angela Merkelová sa obzerá za Françoisom Hollandom na snímke z 5. júla, keď s ním rokovala v Elyzejskom paláci. Kým francúzsky prezident si takpovediac zachoval zhovievavý postoj ku Grécku, nemecká kancelárka začala prejavovať vážne pochybnosti o zotrvaní južanskej krajiny v eurozóne.
debata (54)

Zachráňme Grécko za každú cenu, znelo z Francúzska. Za každú cenu to nebude, varovalo Nemecko. Lídri dvoch krajín, ktoré sú ťahúňmi EÚ, sa pred kľúčovým nedeľňajším summitom eurozóny ocitli na rázcestí.

Echo referenda

Nemecku zjavne začali tiecť nervy, keď sa od Grécka dozvedelo prekvapujúcu správu. „Priepasť medzi Hollandom a Merkelovou sa rozšírila po oznámení premiéra Alexisa Tsiprasa o vypísaní referenda, v ktorom 5. júla voliči odmietli požiadavky medzinárodných veriteľov na väčšie úsporné opatrenia. Berlín odvtedy zaujal tvrdší postoj k rokovaniu s Aténami o ďalšom záchrannom finančnom balíku,“ poznamenala agentúra AFP.

Kým Hollande opakovane skloňoval slovo solidarita, Merkelová kládla dôraz na prísne dodržiavanie pravidiel v eurozóne. Napätie sa stupňovalo. „Verejné nezhody medzi Francúzskom a Nemeckom sa prehĺbili, keď sa Hollande obul do návrhu vylúčiť Grécko na päť rokov z eurozóny,“ podotkol britský denník Telegraph. Bola to nemecká predstava, s ktorou prišiel minister financií Wolfgang Schäuble.

Keby Nemecko tlačilo na odchod Grécka z eurozóny, vyvolalo by to hlboký spor s Francúzskom. Bola by to katastrofa pre Európu.
Jean Asselborn luxemburský minister zahraničných vecí

Francúzske médiá naznačili, že šéf Elyzejského paláca sa snažil zvlášť posledné dva týždne nájsť kompromis medzi nemeckou kancelárkou a gréckym premiérom, ale nedarilo sa mu. „Máme dojem, že Merkelová a Tsipras sú ako dva vlaky pustené proti sebe,“ citoval portál stanice RTL nemenovaného poradcu Hollanda. Je zrejmé, že kancelárku nahnevalo, že grécky premiér vyzval voličov, aby v referende hlasovali záporne a ako kľučkoval medzi reformami.

Na jednej strane stál takpovediac zhovievavý Hollande a na druhej strane skeptická Merkelová, ktorá čoraz viac nedôverovala Tsiprasovi. „Dvaja lídri sa nezhodujú v metóde, ako má Grécko dodržiavať záväzky vyplývajúce z členstva v eurozóne. Zároveň nemajú rovnakú analýzu Tsiprasovej hry. Merkelová si myslí, že blufuje. Podľa Hollanda je to seriózne,“ povedala podľa RTL komentátorka tejto stanice Alba Venturová ešte pred gréckym referendom.

Deti na ihrisku

Treba pripomenúť, že pochmúrna nálada existovala v nemeckej veľkej koalícii nielen v radoch konzervatívcov. Sigmar Gabriel, vicekancelár a šéf sociálnej demokracie, vo vypätých chvíľach varoval, že Grécko by mohlo dostať pomoc jedine humanitárnu – čiže potraviny a lieky. Hovoril aj o zničených mostoch medzi Gréckom a zvyškom eurozóny, ale potom otočil a zdôraznil, že ich treba znovu stavať.

Kým v Berlíne rezonovalo znechutenie z gréckeho referenda, v Paríži sa objavil názor, že výsledok hlasovania treba „štátnicky“ využiť. Vplyvný socialistický poslanec Benoit Hamon odkázal Hollandovi, že grécke nie znamená pre Francúzsko príležitosť znovu sa ujať líderstva v Európe. Noviny Telegraph zaradili jeho slová do mozaiky francúzsko-nemeckého sporu tak, že dve finančné mocnosti prirovnali k deťom, ktoré sa hašteria na ihrisku.

Ako je už známe, skutočná politická hra pri rokovacom stole v Bruseli nakoniec dobre dopadla. Rozkol medzi Berlínom a Parížom pred nájdením východiska z gréckej krízy pritom vystrašil. „Keby Nemecko tlačilo na odchod Grécka z eurozóny, vyvolalo by to hlboký spor s Francúzskom. Bola by to katastrofa pre Európu,“ varoval luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn, ktorého citoval nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Zistenia prieskumu

Mimochodom, keď Hamon spomenul opätovné prevzatie líderstva, väčšina ľudí vo Francúzsku je presvedčená, že hlavné slovo v EÚ si naozaj jednoznačne získalo Nemecko.

„Viac ako dve tretiny opýtaných považujú Merkelovú za osobu, ktorá má najväčší vplyv na prijímanie rozhodnutí v únii, o Hollandovi to povedali len dve percentá,“ napísali noviny Le Parisien, ktoré si dali vypracovať prieskum verejnej mienky v agentúre Odoxa.

(Ďaleko za kancelárkou sa umiestnil šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi so 14 percentami a na dvojcifernú úroveň sa ešte dostal predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker s 10 percentami.)

Z ankety ďalej vyplynulo, že teraz vidí nádej v budovaní Európy len 26 percent Francúzov (v roku 2003 ich bolo oveľa viac – 61 percent). Céline Bracqová, šéfka agentúry Odoxa, objasnila súvislosti: „Vieme, že Merkelová je vo Francúzsku populárna, pretože stelesňuje autoritu, čo by naši občania chceli vidieť u svojich lídrov.

Rovnako však keď zoberieme do úvahy, ako sa vyjadrili o Európe, tak istotne nie sú spokojní, keď vidia, že Európsku úniu diriguje ich mocná susedka,“ povedala Bracqová pre Le Parisien.

© Autorské práva vyhradené

54 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Angela Merkelová #Francois Hollande #summit EÚ