Dohodu oznámili diplomati vo Viedni, kde niekoľko týždňov rokovali a viac ráz posúvali záverečný termín ukončenia rozhovorov. Tie sa konali medzi Iránom, USA, Britániou, Francúzskom, Ruskom, Čínou a Nemeckom a zastúpená bola aj Európska únia.
„Pretože Amerika rokovala z pozície sily a principiálne, zastavili sme šírenie jadrových zbraní v tomto regióne,“ vyhlásil prezident USA Barack Obama s odkazom na oblasť Blízkeho východu. "Dohoda umožní medzinárodnému spoločenstvu kontrolovať, že Iránska islamská republika nevyrobí jadrovú zbraň. Dohoda nie je založená na dôvere. Je založená na kontrole,“ vyhlásil šéf Bieleho domu.
"Sme na dôležitej križovatke v dejinách našej krajiny a našej revolúcie a situácie v regióne,“ reagoval na dohodu iránsky prezident Hasan Rúhání. "Naplníme dohodu, ak sa jej budú držať aj ostatní,“ povedala hlava štátu.
Odkedy v roku 2002 vyšlo najavo, že Irán tajne buduje nové jadrové zariadenia, svet postupne na Teherán uvaľoval ekonomické sankcie. Ľady sa začali topiť až v roku 2013, keď relatívne umiernený Rúhání nahradil po prezidentských voľbách konzervatívca Mahmúda Ahmadínedžáda. Postupne sa obnovili kontakty medzi Washingtonom a Teheránom zmrazené od iránskej revolúcie v roku 1979.
Dohoda obmedzí jadrové kapacity Iránu. Krajina príde o dve tretiny centrifúg na obohacovanie jadrového paliva. Irán bude môcť obohacovať urán len na 3,67 percenta, čo je ďaleko od vojenského využitia. Bude mať tiež obmedzené možnosti produkcie plutónia.
Inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu získajú prístup aj do vojenských objektov v prípade podozrenia z neschválených atómových aktivít. Irán by to mal umožniť do konca roka. Až keď agentúra potvrdí, že Teherán sa plne drží svojich záväzkov, dôjde k zrušeniu sankcií.
Opatrenia proti Iránu však bude možné obnoviť. V prípade, že Teherán nebude dodržiavať dohodu, pokúsi sa spor vyriešiť v priebehu 30 dní spoločná komisia. Ak sa to nepodarí, problémom sa bude zaoberať Bezpečnostná rada OSN. Tá bude potom hlasovať o tom, či je naďalej možné zmierňovať sankcie. V prípade, že nedôjde k zhode, opatrenia proti Iránu budú opäť zavedené. Zo zrušenia sankcií by Irán postupne mohol získať až 100 miliárd dolárov.
Čo musí urobiť Irán
- Irán o dve tretiny zníži počet svojich centrifúg na obohacovanie uránu v nasledujúcich desiatich rokoch.
- Iránske zásoby nízko obohateného uránu sa znížia na 300 kilogramov, obohatenie uránu nepresiahne 3,67 percenta.
- Jadro ťažkovodného reaktora v Araku bude odstránené a prebudované tak, aby zariadenie neprodukovalo výraznejšie množstvo plutónia.
- Irán umožní inšpektorom OSN vykonávať inšpekcie svojich zariadení, a to vrátane vojenských, v prípade, že inšpektori budú mať dôvod predpokladať, že v nich dochádza k neschválenej jadrovej aktivite.
- Obmedzenie iránskeho obchodu s konvenčnými zbraňami potrvá ešte najmenej päť rokov a osem rokov v prípade balistickej raketovej technológie.
- Ak sa objaví podozrenie, že Irán neplní svoje záväzky, pokúsi sa spor vyriešiť v priebehu 30 dní spoločná komisia. Ak jej úsilie zlyhá, potom to ohlási Bezpečnostnej rade OSN, ktorá bude hlasovať o tom, či naďalej pokračovať v režime zmiernených či odvolaných sankcií. Veto ktoréhokoľvek stáleho člena BR OSN bude znamenať opätovné zavedenie sankcií. Celý tento proces potrvá 65 dní.
Hlavným kritikom dohody je Izrael. Podľa premiéra Benjamina Netanjahua ide o historickú chybu. Predseda vlády vyhlásil, že Izrael použije všetky diplomatické spôsoby, aby dohoda nebola schválená.
Podľa všetkého nebude vôbec ľahké nájsť pre dokument podporu v americkom Kongrese. Ten má 60 dní na to, aby sa dohodou zaoberal. Obama už vyhlásil, že keď sa Kongres rozhodne dokument zablokovať, bude to vetovať. Dohoda však veľmi neteší ani konzervatívne kruhy v Iráne.
Mnohí diplomati a odborníci dúfajú, že úspech rokovaní o jadrovom programe prispeje aj k riešeniu viacerých iných problémov na Blízkom východe. Francúzsky prezident François Hollande už vyzval Teherán, aby pomohol riešiť krízu v Sýrii. "Nie je to len rozhodnutie o iránskom jadrovom programe, je to oveľa viac, môže to otvoriť novú kapitolu v medzinárodných vzťahoch,“ vyhlásila zase šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová.
"Je to bod obratu v histórii, z minulosti by sa to azda dalo prirovnať k zmierňovaniu napätia medzi USA a ZSSR či začatím rokovaní medzi Amerikou a Čínou,“ reagovala na dohodu Barbara Slavinová, odborníčka na medzinárodné vzťahy z Atlantickej rady. "Izrael a arabské štáty sa budú sťažovať, ale z reálneho hľadiska neexistuje lepšia alternatíva, ako zabrániť Teheránu, aby vyrobil jadrovú zbraň.
Irán je príliš dôležitý na to, aby sme ho ignorovali,“ vyhlásila Slavinová. Michael Rubin z American Enterprise Institute však verí, že dohoda bola chybou. "Ak to otvára novú kapitolu, bude to hororový príbeh. Irán presvedčil naivných Američanov a Európanov a môže si ponechať celú jadrovú infraštruktúru a zaplatí si ďalšie dekády tajných a zakázaných jadrových investícii,“ vyhlásil pre Pravdu Rubin, ktorý je expertom na Blízky východ.
Po dohode hovorme o ľudských právach
"Ľudia v Iráne oslavujú. Niektorí majú prehnané očakávania, ako sa zlepší ekonomika a z krajiny bude druhé Silicon Valley,“ povedala o dohode o jadrovom programe Teheránu kanadsko-iránska blogerka a výskumníčka Mahsa Alimardaniová.
Čo znamená dohoda o iránskom jadrovom programe pre Teherán?
Irán získa miliardy dolárov zo zmrazených účtov, jeho banky budú mať lepší prístup na finančné trhy a krajina sa lepšie integruje do globálnej ekonomiky. Pomôže to podnikateľom, zvýši zamestnanosť. Dohoda by azda mohla prispieť aj k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv v Iráne.
Keď ekonomické záležitosti nebudú až také dôležité, tak by sa iránska vláda azda mohla trochu viac sústrediť na občianske a politické práva. Som opatrne optimistická. Rokovania o jadrovom programe doteraz zatienili všetko. Teraz nastal čas, aby sme hovorili o ľudských právach.
Má na tom záujem Západ?
Je potrebné si pripomenúť, že na Irán nie sú uvalené len sankcie pre jeho jadrový program. Sú aj také, ktoré sa týkajú ľudských práv. Nemyslím si, že budú rýchlo zrušené. Takže minimálne na papieri sa Západ o ľudské práva stará.
Samozrejme, nakoľko je to skutočné, je niekedy ťažko povedať. Geopolitická realita býva nadradená tomu, v čom žijú bežní ľudia. Ako som už povedala, dohoda o jadrovom programe je možnosťou poukázať aj na problémy s ľudskými právami.
Ako na to bude reagovať iránsky režim?
Teherán sa vie správať pragmatický. Iránsky prezident Hasan Rúhaní vysvetľoval, prečo je dohoda vhodná. Nie som si istá, ako režim bude reagovať na požiadavky na zlepšenie ľudských práv. Dohoda je však veľkým víťazstvom pre vládu a otvára priestor aj na debatu o veciach ako sloboda prejavu. Na druhej strane je pravda, že režim popiera aj to, že by v Iráne boli politickí väzni a vláda nič nespravila pre amerického novinára Jasona Rezaiana, ktorý je za mrežami.
Čo si o dohode myslia Iránci?
Oslavujú. Niektorí majú prehnané očakávania, ako sa zlepší ekonomika a z krajiny bude druhé Silicon Valley. Hovorila som so svojím bratancom, ktorý je v Iráne, a on mi povedal, že všetci dohodu očakávali. Že na ňu čakali desať rokov. Ľudia sú šťastní.