Anders Behring Breivik pred štyrmi rokmi najprv odpálil nálož pri vládnej budove v Osle, a pripravil tak o život osem ľudí. Neskôr postrieľal 69 členov letného tábora sociálnodemokratickej mládeže na neďalekom ostrove Utöya.
Na spomienkovej akcii pred vládnou budovou držalo zhromaždenie minútu ticha. Následne prehovorila predsedníčka vlády Erna Solbergová, ktorá tiež na mieste explózie položila veniec.
Napoludnie začala v osloskej katedrále bohoslužba na pamiatku obetí atentátov za prítomnosti premiérky i korunnej princeznej Mette-Marit. Popoludní sa na ostrove Utöya otvorí nový pamätník tragédie. Na začiatku augusta tu budú mladí sociálni demokrati vôbec prvýkrát od atentátu organizovať letný tábor.
Kontroverznou súčasťou pripomienok smutného výročia je otvorenie výstavy. Kritiky sa dočkalo predovšetkým vystavenie predmetov, ako sú napríklad pozostatky automobilu, v ktorom bola nastražená bomba. Návštevníci si budú môcť pozrieť aj Breivikov falošný policajný preukaz. Kritici sa obávajú predovšetkým toho, že by sa múzeum mohlo stať pútnickým miestom pravicových extrémistov, ktorí čin namierený proti multikultúrnej spoločnosti schvaľujú. Dôraz by mal podľa nich byť na výstave kladený skôr na obete než na páchateľa.
„Informačné centrum by malo šíriť povedomie (o čine) v záujme našej ochrany pred nenávisťou, násilím a terorizmom,“ uviedla Solbergová. Kritiku výstavy odmietla v rozhovore poskytnutom agentúre AFP aj Lisbeth Kristine Röynelandová, predsedníčka združenia pozostalých po obetiach, ktorá pri atentátoch prišla o svoju 18-ročnú dcéru.
V roku 2012 poslal súd Breivika za terorizmus na 21 rokov do väzenia, čo je najvyšší jednorazový trest, ktorý je v Nórsku možné uložiť. Breivikov pobyt vo väzení ale môže byť predlžovaný až na doživotie.