NATO podporilo Ankaru, ale nie Kurdov

Bližšia košeľa ako kabát, asi tak by sa dal charakterizovať záver mimoriadneho utorkového rokovania NATO, ktoré jednoznačne odsúdilo terorizmus a vyjadrilo "plnú solidaritu s Tureckom".

29.07.2015 09:22
Turecko, Sýria, utečenci Foto: ,
Sýrskym utečencom v Turecku (na snímke) pripravujú Ankara a Washington návrat do vlasti,do tzv. bezpečnostnej zóny.
debata (21)

Pritom v záverečnom dokumente sa ani slovom aliancia nezmienila o tureckých útokoch proti Kurdom na severe Iraku, ktorí sú doteraz jedinou silou úspešne čeliacou expanzii teroristov z Islamského štátu (IŠ).

„Leteckými útokmi na kurdské základne na severe Iraku a proti Islamskému štátu v Sýrii Turecko začalo bojovať na dvoch frontoch. Aktivity proti IŠ, ako aj proti Kurdom vedených Kurdskou stranou pracujúcich (PKK) prekvapilo nejedného spojenca Ankary,“ konštatuje portál Centrasia. Potvrdzovala by to aj skutočnosť, podľa ktorej sa v utorok v Bruseli viacerí zástupcovia krajiny NATO neúspešne pokúsili o výzvu adresovanú Ankare na proporcionalitu a určitú umiernenosť vo vojenskej odvete proti PKK. Niektorí účastníci rokovania zároveň apelovali na zachovanie mierového procesu. Potvrdil to po rokovaní aj český zástupca Jiří Šedivý.

Za Ankarou stojí Washington

Turecký prezident Recep Erdogan s podporou USA za chrbtom aj včera odmietol pokračovať v mierovom procese s kurdskými povstalcami. Stále tak existuje nebezpečenstvo, že Ankara môže do konfliktu s Kurdmi vtiahnuť celú alianciu v snahe riešiť svoj vnútropolitický problém. Už dnes Turecko dalo USA k dispozícii dve svoje vojenské základne v blízkosti hraníc so Sýriou. Je symbolické, že destabilizácia na južnej hranici Turecka a protikurdské útoky na irackom území sa odohrávajú v čase, keď končí rok vlády premiéra Ahmeta Davutoglua, autora dnes už skrachovanej doktríny tzv. nulových problémov so susedmi.

„Pritom Ankara si sama môže za to, že má dnes problémy hlavne s radikálnymi islamistami z IŠ,“ pripomína pre agentúru RIA Novosti Sergej Demidenko zo Strediska strategických analýz. Opiera sa pritom o známy fakt, akým je napríklad podpora Ankary tzv. umiernenej sýrskej islamskej opozície, s ktorou úmerne rástol odpor Kurdov v Sýrii aj v Iraku. A to v čase, keď Turecko ešte stále nemá sformovanú vládnu koalíciu a v krajine je hospodárska situácia ďaleko od želaného stavu.

Bumerang islamských radikálov

Veľmi dlho prechádzali islamskí radikáli ilegálne aj z Európy, ale aj z Ruska do Sýrie, práve cez tureckú hranicu. Ešte pred jej prechodom ich pritom cvičili práve na základniach v Turecku.

„Podľa mňa Erdogan strká hlavu do slučky. Napríklad v prípade Sýrie sa mýlil, keď vopred odpísal režim Bašára Asada a teraz sa pokúša ukázať tvrdú ruku vládcu na postoji ku Kurdom,“ dodáva Demidenko. Podľa neho o všetkom rozhodne prípadné odhodlanie Turecka zasiahnuť vojensky nielen zo vzduchu, ale aj po zemi.

„Turecko síce má v oblasti najsilnejšiu armádu, ale jej prípadné pozemné operácie prinesú v dnešnom rozložení síl obrovské straty aj na tureckej strane. Môžu byť porovnateľné so stratami tureckej armády počas prvej svetovej vojny,“ upozornil politológ.

Veľa bude závisieť aj o toho, ako zareagujú na pritvrdenie tureckého kurzu ďalší „hráči“ v oblasti, akými sú napríklad Saudská Arábia, Katar, ale aj Rusko. Nie náhodou pred leteckým útokom tureckých lietadiel prezident Erdogan telefonicky rokoval s ruským najvyšším predstaviteľom Vladimirom Putinom. Na jednej strane je Moskva spojencom Damasku, ale na druhej strane v prípade úspechu radikálov IŠ budú mať islamisti už len na skok do Ruska, z ktorého podľa neoficiálnych informácií bojuje dnes na strane radikálov viac ako 2-tisíc Rusov.

Návrat k zónam

Ankara spolu s Washingtonom už vidia vytvorenie tzv. nárazníkovej zóny. V Bruseli v utorok iba zopakovali, že je to záležitosťou oboch krajín, nie celej aliancie. Otázne je, či asi 100 kilometrov dlhé a 40 kilometrov široké pásmo, na ktorom sa vraj už minulý týždeň dohodlo Turecko s USA, je východiskom na pozadí pokračujúceho leteckého bombardovania nielen zo strany Turkov, ale aj koalície vedenej Saudskou Arábiou. Podobné tzv. bezpečnostné zóny, tentoraz „letové“, v Iraku za čias prezidenta Saddáma Husajna, ako aj svojho času vytvorenie ochranného pásma v líbyjskom vzdušnom priestore, nepriniesli totiž upokojenie situácie, ale naopak.

V prvom prípade si to odniesli hlavne irackí Kurdi na severe a na juhu šiiti a Líbya prišla o svoju džamahíriu. Jedine, že vytvorením pásma sledovala Ankara snahu zbaviť sa tisícov utečencov, ktorí by sa tak tiesnili v spomínanom, ale určite nie bezpečnom pásme.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Turecko #Kurdi