Nárazníková zóna v Sýrii môže naraziť

Plán vytvoriť nárazníkovú zónu na sýrskom území tesne za hranicou s Tureckom nie je novinkou. V utorok na rokovaní NATO v Bruseli, síce iba na úrovni veľvyslancov, oficiálne o tom nepadlo ani slovo.

30.07.2015 08:53
Turecko, Sýria Foto: ,
Americké transportné lietadlo na tureckej základni v meste Adana.
debata (8)

V kuloároch sa však verejne hovorilo, že už v tomto smere existuje dohoda medzi Ankarou a Washingtonom. Aliancia dala napokon ruky preč od turecko-amerického plánu, keď zdôraznila, že je to vec spomínaných dvoch krajín. Možno preto, lebo v Bruseli si vari spomenuli na „obranný“ dopad bezletového pásma v Líbyi a predtým dvoch ďalších v Iraku.

„Pohraničná zóna, na ktorej sa Turci dohodli s Američanmi, je iba zámienka pre zásah proti Kurdom. Ankara chce jej vytvorením zabrániť Kurdom budovať vlastný región,“ povedal v rozhovore pre britskú BBC Selahattin Demirtaş, líder od júna tohto roku parlamentnej Kurdskej ľudovej demokratickej strany (HDP). Ako zdôraznil nie len on, obnovením útokov proti Kurdom Ankara jednostranne porušila platnú dohodu o prímerí s „horskými Kurdmi“, ako volajú v Turecku „pôvodcov“ div nie všetkého zla v krajine.

Sýrski a tureckí Kurdi

V tureckých plánoch hrajú Kurdi hlavnú, ale nie jedinú úlohu. Podľa ruského politológa Alexandra Ignatenka by sa totiž vznikom tzv. bezpečnostnej zóny chcela vládna moc v Ankare najradšej zbaviť aj 150-tisíc kurdských utečencov na svojom území a poslať ich späť do Sýrie pod „dáždnik“ bezletovej zóny.

Pohraničná zóna je iba zámienka pre zásah proti Kurdom. Ankara chce jej vytvorením zabrániť Kurdom budovať vlastný región.
Selahattin Demirtas, líder Kurdskej ľudovej demokratickej strany

Bez odpovede ostáva zatiaľ aj otázka, prečo Ankara bombarduje iba irackých Kurdov a nie aj sýrskych, ktorí sú ideovo úzko prepojení s irackými bratmi.

V každom prípade sa Ankara obnoveným útokom proti Kurdom na severe Iraku čoraz viac dostáva do trasoviska lokálneho ozbrojeného konfliktu. Na jednej strane hrozí vojna s Kurdskou stranou pracujúcich (PKK), ktorá útoky považuje za dôvod zrušiť záväzky týkajúce sa prímeria. Na druhej strane je tu reálna hrozba, že radikáli z Islamského štátu rozšíria aktivity aj na turecké územie.

Sľuby, sľuby, samé sľuby

Väčšina Kurdov, národa štvancov, žije dnes na území piatich krajín – Iraku, Iránu, Azerbajdžanu, Sýrie a Turecka. A tak je už viac ako 70 rokov aktuálna otázka: Kto z nich dnes vydelí pre Kurdov časť svojho územia čo i len na vytvorenie skutočnej kurdskej autonómie? Nehovoriac už o samostatnom štáte. Takmer 30 miliónov príslušníkov „národa bez štátu“ je dnes tak nanajvýš kartou, s ktorou sa hrá len vtedy, keď z toho možno očakávať politický kapitál.

Verbálnej podpory majú Kurdi na rozdávanie. Ktorý štát je však dnes ochotný skutočne sa postaviť za Kurdov? Azda ani jeden. Superveľmoc USA v posledných rokoch urobila pre Kurdov nemálo, ale nebolo to len tak. Kurdi v severnom Iraku boli stále poruke ako zbraň proti Saddámovi Husajnovi. Na druhej strane sa Washington nikdy nezastal ani tureckých Kurdov. A je to tak aj dnes. Veď USA opätovne tento týždeň podporili Ankaru v „boji proti teroristom“ za ktorých Turci dodnes považujú aj Kurdov.

Ešte v októbri 2007, keď sa Ankara opätovne rozhodla zaútočiť na kurdské základne na irackom území, vtedajší premiér a dnes prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil: „Turecko začne operáciu proti rebelantom, až to bude treba. A to bez ohľadu na názor medzinárodného spoločenstva.“ Nepriamo tak reagoval na opakované výzvy svet vrátane USA, aby si Ankara rozmyslela vojenský zásah v severnom Iraku. Svoje sa vtedy ušlo aj Washingtonu.

„USA nám môžu tlmočiť, čo si myslia o cezhraničnej operácii proti Kurdom v Iraku. Sami však rozhodneme, čo musíme urobiť. Bude to v súlade s naším bojom proti terorizmu, ale aj našimi zákonmi a snahou dosiahnuť bezpečnosť krajiny,“ reagoval už pred ôsmimi rokmi Erdogan po rokovaní s vtedajším prezidentom USA Georgeom Bushom. A postoj Turecka sa v tomto smere nezmenil. Akurát sa o ňom až tak otvorene nehovorí a je "zabalený“ do univerzálne používaného "boja proti terorizmu“.

Tanec na tenkom ľade

Vzťah USA a aliancie k Ankare je veľmi tenkým ľadom. Turecko, ktoré stále neúspešne klope na dvere EÚ (nielen kvôli rozdelenému Cypru), hrá totiž aj dnes dôležitú úlohu v NATO. A tak Kurdi dodnes ťahajú za kratší koniec. Aj preto, lebo i Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia pomáhajú národu štvancov podľa svojich politicko-strategických zámerov, a nie na základe humanitárnych úvah a v záujme spravodlivého riešenia osudu Kurdov.

O Kurdoch, národe štvancov

Ešte v roku 2007 sa počet Kurdov odhadoval na 24 miliónov a vysnívaný Kurdistan, o ktorý sa roky neúspešne usilujú, má rozlohu 450 000 štvorcových kilometrov (asi ako Irak) v piatich štátoch – v juhovýchodnom Turecku, severnom Iraku, severozápadnom Iráne, v Sýrii a Arménsku. Viac ako polovica tohto indoeurópskeho národa žije v Turecku (15 až 20 miliónov), okolo štyroch miliónov v Iraku, tri milióny v Iráne, v Sýrii tvoria 10 percent z 23 miliónov obyvateľov. Menšie komunity žijú v Arménsku, Gruzínsku, Azerbajdžane a v západnej Európe – predovšetkým v Nemecku (viac ako pol milióna).

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Sýria #Turecko #Kurdi