Ako ďaleko sú Amerika a Európska únia od ukončenia rokovaní o dohode o TTIP?
USA a Európska únia sa hýbu pomaly, ale postupne postupujú k cieľu. Môže sa stať, že na technickej úrovní sa rokovanie o TTIP podarí ukončiť už tento rok. Lenže nepredpokladám, že by sa v Spojených štátoch celý politický proces súvisiaci s dohodou uzavrel na budúci rok. V USA máme prezidentské voľby. Takže si myslím, že konečné slovo bude mať až nová americká vláda v roku 2017.
Z politického hľadiska to vyzerá tak, že aj v Európe môže byť proces prijatia TTIP komplikovaný.
Vidím, že o zóne voľného obchodu sa v EÚ skutočne veľa a seriózne diskutuje. Pokladám to za dobré znamenie. Doteraz sa však k dohode príliš nevyjadrovali podnikatelia, ktorí, samozrejme, očakávajú, že zisky z TTIP prídu rýchlo. Myslím si, že sa o dohode bude viac hovoriť aj na úrovni biznisu. A podnikatelia spomenú, aké výhody z dohody pre nich vyplývajú.
Viac ako dva milióny ľudí sa v Európe vyjadrili proti TTIP. Hovoríte o výhodách. Je pre vás prekvapujúce, že také veľké množstvo ľudí vystúpilo proti dohode?
Nie som veľmi prekvapený. Kritici TTIP sú veľmi viditeľní a vyjadrujú sa k dohode. Voľný obchod ovplyvňuje milióny ľudí, ale tí si to niekedy ani nevšimnú. Neuvedomujú si, že majú lepšie ceny, lepší výber tovaru a služieb. Voľnému obchodu sa nijako nevenujú. A keď ľudia potom počujú námietky od mimovládnych organizácií proti TTIP, ktoré sú niekedy správne, tak ich silno vnímajú. Najmä keď je druhá strana tichšie. Mám na mysli už spomenutých podnikateľov.
Hovoríte však aj to, že niektoré námietky proti TTIP sú správne. Ktoré? A ktoré sú nesprávne?
V Európe sa pristupuje k vládnym reguláciám v oblasti potravín, ekológie či zdravotníctva z iného kultúrneho hľadiska ako my v Amerike. Máte ich radi. Nám v USA sa vládne regulácie nepáčia. Výsledkom toho však je aj to, že máme veľa obéznych ľudí, ktorí jedia nezdravé jedlo. Ako však hovorím, USA a Európa majú na niektoré regulačné mechanizmy iný pohľad. Neznamená to však, že by sme si navzájom nemali uznávať normy, že by sme o tom nemali hovoriť. Môže sa stať, že v niektorých oblastiach nenájdeme zhodu, ale tie zatiaľ nebudú súčasťou TTIP, alebo sa na ne bude vzťahovať isté prechodné obdobie.
Ktoré oblasti by to mohli byť?
V tejto chvíli sa to nedá presne povedať. Je to súčasť rokovaní. Vytvárate tlak. Dúfate, a týka sa to oboch strán, že jedna či druhá na poslednú chvíľu urobia niektoré ústupky. Povedzme však, že máte desať oblastí a v siedmich nájdete zhodu. Môže to vyzerať tak, že zoberiete zo stola to, na čom ste sa dohodli. A o ďalších oblastiach sa bude diskutovať v budúcnosti.
Pohľad na regulácie je, že v Európe je ich viac, sú silnejšie, kým v USA ich je menej. Dá sa to naozaj tak vo všeobecnosti povedať, súhlasíte s tým?
Nedá sa o tom hovoriť v každej oblasti. Spomenul som však už rôzne kultúrne hľadiská. V Európe preto asi máte striktnejšie pravidlá v niektorých oblastiach. Neplatí to však pre všetky. V roku 1929 Amerika zažila neuveriteľný ekonomický prepad. Jednou z príčin bolo aj to, že finančné inštitúcie podnikali súčasne v oblasti bankovníctva aj v oblasti investovania. V USA sme to zakázali. Táto legislatíva v Amerike existovala dávno predtým, než ju mal niekto iný. Nejde teda ani tak o to, kto má prísnejšie zákony. Ale o to, aby sme sa pozorne pozreli na to, v čom je to iné. V jednom sektore je to tak, v inom zase naopak. Keď sa to dá, nájdime zhodu. V prípade, že nie, odložme to do budúcnosti.
Jedným z argumentov proti TTIP, najmä z ľavicových kruhov, je, že Západ sa snaží dohodou vytvoriť situáciu, keď sa ňou budú musieť riadiť aj ostatní. Ako vnímate túto kritiku?
Desiatky rokov nebol obchod pre mnohé ekonomiky až taký dôležitý. Najviac sa ním zaoberali medzinárodné korporácie, lebo sa ich aj najviac týkal. Preto proces kontrolovali. Neznamená to však, že by mali iným sektorom ekonomiky obmedziť možné výhody vyplývajúce z voľného obchodu tým, že neurobíme žiadnu dohodu. Obchod je teraz stále dôležitejší. Profitovať z neho majú možnosť nielen korporácie, ale aj ostatní.
Foto: Carnegieendowment.org
Aj z dohody o voľnom obchode niekto stratí, nebudú len víťazi.
Áno.
Kto stratí a ako týmto ľuďom pomôcť?
V USA sa môžu zamestnanci, aj jednotlivci, a podnikatelia obrátiť na Washington a preukázať, ako prišli o pracovné miesta či miesto na trhu. Na základe toho môžu mať právo na špeciálnu finančnú výpomoc počas nezamestnanosti. Rovnako môžu dostať peniaze na rekvalifikáciu. Problémom býva, a je to opäť založené aj na našej kultúrnej tradícii, že zamestnávatelia neraz s vládou nespolupracujú pri hľadaní vhodných školení a prípravy zamestnancov. Malo by to pritom viesť k lepšej zamestnanosti. U vás, v Nemecku, v Európskej únii lepšie spolupracujú zamestnávatelia a vlády, aby sa dosiahlo to, že na konci rekvalifikácie si preškolení ľudia aj nájdu prácu.
Americký šéf obchodných rokovaní Michael Froman povedal, že TTIP nebude bez mechanizmu urovnávania sporov medzi štátom a investorom (známy pod skratkou ISDS). V Európe však vidíme skôr odmietanie tohto nástroja. Ako si teda vysvetliť Fromanov výrok?
O ISDS za začalo v Spojených štátoch viac hovoriť po dohode NAFTA (Severoamerická dohoda o voľnom obchode zahŕňajúca USA, Kanadu a Mexiko v platnosti od roku 1994, poz. red.). V niektorých prípadoch tribunály dospeli k záveru, že ekologické regulácie zasiahli do plánov zahraničných investorov v Amerike. Korporácie veľmi chcú ISDS. A môžem povedať, že aj preto, že mimovládne organizácie tento mechanizmus často odsudzujú. Nie je to najdôležitejší dôvod, ale pre korporácie do istej miery zaváži. Froman chce ISDS v rámci dohody o voľnom obchode. Eurokomisárka zodpovedná za obchod Cecilia Malmströmová navrhla štyri oblasti reforiem tohto mechanizmu. Reakcia USA na tento postup naznačuje, že budeme vedieť nájsť kompromis.
Z vášho pohľadu ako právnika zaoberajúceho sa obchodom, potrebuje ISDS reformu?
Áno. Česko-Slovensko s USA uzavrelo v roku 1992 dohodu, ktorá však príliš zvýhodňovala investorov. Nemala správnu rovnováhu. Amerika má, samozrejme, obrovské množstvo investícií po celom svete. USA budú tlačiť na také mechanizmy, ktoré investorom pomôžu. Investície sa však stávajú stále dôležitejšími po celom sveta, teda sme pripravení na vytvorenie lepšej rovnováhy vo vzťahu investori – vlády. Reformy by sa mali urobiť. Napríklad, ako hovorí Malmströmová, že by malo byť jasné, že vlády majú právo na regulácie.
Nakoľko je téma svetového obchodu dôležitá pre takpovediac politické dedičstvo prezidenta Baracka Obamu? A nemám na mysli len TTIP, ale ešte možno viac TPP, teda Transpacifické partnerstvo.
Do značnej miery politické dedičstvo prezidentov určuje agenda, ktorá sa im dostane na stôl za posledné dva roky vládnutia. Takže keby sa Obamu pred štyrmi rokmi pýtali, či obchod bude dôležitý, možno by povedal, že nevie. Teraz sme však v situácii, keď rokovania o TPP v Ázii sú takmer na konci. A zároveň je tu TTIP. Obama by to rád dokončil, aby sa ukázal ako efektívny prezident.