Väčšina z nich namiesto toho zamieri na Západ, kde prispievajú k silnejúcej utečeneckej kríze v Európskej únii, napísala agentúra Reuters. Práve na vonkajších hraniciach Európskej únie, ako je tento hustý les kadiaľ prechádzajú tisíce utečencov, je najzreteľnejšie zrejmá zraniteľnosť schengenskej zóny, kde je možné cestovať bez pasov.
Maďarsko je zatiaľ prevažne tranzitnou krajinou pre väčšinu utečencov, ale napriek tomu ich silnejúci príliv čím ďalej tým viac vyčerpáva a polarizuje túto stredoeurópsku krajinu, kde tiež prispieva k nárastu rasizmu. Začínajú sa objavovať konflikty a tvrdší postoj zaujíma aj maďarská vláda.
Migranti sa skrývajú v lesoch a na železničných staniciach, prespávajú uliciach Budapešti a nechávajú za sebou záplavu odpadkov – tranzitných dokumentov v gréčtine či srbochorvátčine s odstránenou fotografiou, podprsenky, obaly od cukríkov a tuby gélu na vlasy. Rozčúleným miestnym obyvateľom chýba ich pokojný, izolovaný život.
„Ľudí už toho majú dosť,“ hovorí asi päťdesiatročná Olga, ktorá si nepriala uviesť priezvisko. Jej farma sa nachádza, čo by kameňom dohodil od hranice. Migranti jej nijako neublížili, ale aj tak na nich pozerá s podozrievavosti a nechuťou. „Stále sa okolo zdržiavajú skupiny ľudí. Moji psi celú noc štekajú, bojím sa nechávať otvorené okná. Mám strach o svoje dcéry a bojím sa ísť na bicykli do dediny, aby som nakúpila,“ uviedla.
Maďarskí vedúci predstavitelia sa snažia so silnejúcim prílevom utečencov skoncovať. Stavia sa 175 kilometrov dlhý plot z ostnatého drôtu, ktorý má migrantov odradiť. Sprísnili sa azylové zákony, aby boli možné zrýchlené deportácie. A Maďarsko začalo odmietať prijať späť migrantov z ďalších krajín EÚ, aj keď to vyžadujú pravidlá únie.
Populistický pravicový premiér Viktor Orbán tento postoj odôvodňuje tým, že imigráciu spája s terorizmom, zvýšenou kriminalitou a nezamestnanosťou. A dodáva, že Maďarsko bude v tomto ohľade konať na vlastnú päsť, pretože EÚ žiadne riešenie neponúka.
Foto: SITA, Zoltan Gergely Kelemen
Väčšina z novo prichádzajúcich do Maďarska uvádza, že chce pokračovať na Západ – prevažne do Británie. Dvadsaťpäťročný Sýrčan, ktorý sa predstavil len ako Muhammad, agentúre Reuters povedal, že by chcel v Británii pokračovať v štúdiách inžinierstva. „Keď ma vo vojne zranili, vedel som, že už nemôžem doma zostať,“ dodal a ukázal zranenia od šrapnelu na kolene. „Teraz, keď sme v Maďarsku, sa cítime lepšie.“
Migranti sa zvyčajne pokúsia do EÚ dostať najprv do Grécka, kam prechádzajú cez tureckú hranicu. Tu ich úrady posielajú späť, pretože krajina sužovaná ekonomickou krízou sa o nich nemôže postarať. Odtiaľ potom vedie hlavná cesta cez Macedónsko do Srbska.
Zo Srbska potom prechádzajú do Maďarska – a ako ich počet narastá, polarizujú sa postoje Maďarov. Jedna časť spoločnosti požaduje väčšiu vládnu pomoc pre migrantov a druhá tvrdšie zákroky proti nim. Odporcovia utečencov organizujú protesty a demonštrácie, na ktorých padajú výrazy ako „africké hordy“, aj obvinenia, že migranti znásilňujú ženy.
Na opačnej strane spektra sú dobrovoľnícke skupiny, ktoré sa organizujú prostredníctvom sociálnych sietí, ako je Facebook a mobilizujú ďalších na poskytnutie pomoci. Väčšinou im predovšetkým rozdávajú vodu, jedlo, poskytujú informácie aj základné služby, ako je možnosť sa umyť, oddýchnuť si alebo si nabiť mobilný telefón.