Severoatlantická aliancia sa naučila mnohé v bojoch s rebelmi Afganistane, kde aj podporovala miestnu vládu. Dajú sa tieto poznatky nejakým spôsobom využiť v súvislosti s konfliktom na Ukrajine?
Určite áno. Mnohé z toho, čo sme sa naučili v Afganistane, by mohlo pomôcť v situácii, keď čelíme zvýšenej agresii Ruska nielen na Ukrajine, ale aj širšie v Európe. Ide o riešenie problémov, ako sú improvizované nástražné výbušné systémy. Tiež o spoluprácu s miestnymi obyvateľmi, posilňovanie inštitúcií miestnej správy, využívanie strategickej komunikácie, ktorá by bola zameraná na veľké skupiny ľudí prostredníctvom všetkých druhov médií. A patrí sem aj využívanie bezpilotných lietadiel a zber spravodajských informácií a interoperabilita, ktorá umožňuje našim jednotkám spolupracovať. Všetky tieto vedomosti, ktoré sme v Afganistane získali, sa dajú jednoznačne využiť v tom, čo by som nazval hybridnou vojnou.
Po pôsobení v Afganistane, ako vidíte úlohu NATO v boji s Islamským štátom (ISIL)?
Je veľmi dôležité, aby sa aliancia pripravovala na to, že by čelila Islamskému štátu. Po prvé, sme svedkami nestability na tureckých hraniciach. Je to jedna z hlavných hraníc aliancie, ktorú prekračujú doslova milióny utečencov. Vytvára to veľké možnosti pre ISIL, aby využil tok migrantov a dostal sa do Európy. Oblasť na hraniciach s Irakom a so Sýriou jednoznačne predstavuje nebezpečenstvo pre NATO. Po druhé, je tu stredomorský región, špeciálne Líbya, kde nestabilita prispieva k vlne utečencov smerujúcich do Talianska a Európy. Mali by sme byť pripravení na džihádistov, ktorí sú držiteľmi pasov Európskej únie a teraz bojujú v Sýrii a Iraku. V istom momente budú schopní dostať sa späť do Európy. Je to výzva najmä pre tajné služby, políciu a právny systém. NATO však môže pomôcť kybernetickými, spravodajskými a informačnými kapacitami. A v prípadoch, kde ide o väčšiu vojenskú aktivitu. Aliancia by na niektorých miestach mohla byť nápomocná aj priamo v Európe.
NATO by malo byť schopné zvládnuť konflikt nízkej aj vysokej intenzity. Čo môže aliancia urobiť v prípade hybridnej vojny?
Najprv musíme študovať, pozorovať a učiť sa z toho, čo robia Rusi. Mnohé z toho, čo voláme hybridná vojna, je tu tisíce rokov. Špeciálne je to, že v súčasnej situácii vidíme, ako sa všetky prvky hybridného konfliktu spájajú. Nové je využívanie kybernetických nástrojov a sociálnych sietí. Musíme tento fenomén študovať a pochopiť ho s pomocou spätnej analýzy, aby sme ho mohli poraziť. Nebudeme sa môcť spoliehať na tradičné vojenské kapacity, aby sme boli schopní zastaviť takúto aktivitu. Aj my budeme musieť využívať nástroje hybridného vedenia konfliktu. Poraziť vzniknutú sieť môže len iná sieť. A hybridná vojna je sieťová vojna. Znamená to, že NATO musí byť oveľa lepšie vo využívaní kybernetických spôsobilostí a v strategickej komunikácii. Tiež v tom, aby sme boli okamžite schopní vyvrátiť propagandu a klamstvá, ktoré prúdia z Moskvy. Rovnako sa musíme zlepšiť v pomoci ukrajinskej armáde, aby dokázala brániť krajinu proti invázii. Máme veľa práce.
Líbya je miestom, odkiaľ prúdi množstvo utečencov do krajín na juhu Severoatlantickej aliancie. Malo NATO po zásahu riešiť situáciu v krajine iným spôsobom? Čo aliancia pochopila? Malo NATO prevziať úlohu v rekonštrukcii Líbye?
Aliancia sa postaralo o operáciu, ktorú mala zverenú. Misia NATO bola daná rezolúciami 1970 a 1973 Bezpečnostnej rady OSN. Tie od aliancie vyžadovali, aby zabránila tomu, aby sa do Líbye dovážali po mori zbrane. Zároveň sa NATO malo postarať o vytvorenie bezletovej zóny nad krajinou a chrániť miestnych obyvateľov. Aliancia to všetko zabezpečila a jej misia naplnila mandát BR OSN. Rekonštrukciu krajiny po konflikte mala na starosti Organizácia Spojených národov. Do istej miery tiež EÚ ako regionálna medzinárodná organizácia, ktorá mohla najviac získať zo zapojenia sa do tohto procesu. Každému, kto sa touto témou zaoberá, je jasné, že významné zapojenie sa OSN a Európskej únie by bolo veľmi nápomocné. Pravdepodobne by úplne zmenilo situáciu, ktorej sme teraz svedkami. Nebola to však už zodpovednosť NATO, ale EÚ.
Väčšina krajín na východe NATO sa začína viac zameriavať na obranu vlastného územie. Ako má takéto vnímanie hrozieb vplyv na schopnosť aliancie viesť expedičné operácie?
Obávam sa toho. Obrana Európy je veľmi dôležitá. Európske krajiny však nie sú len preto dobrými partnermi v NATO, ale očakáva sa od nich viac. V dnešnom svete majú hrozby medzinárodný charakter. Aliancia si podľa môjho názoru musí zachovať expedičné kapacity. Väčšie krajiny by toho mali byť tiež schopné. Obávam sa o škrty v obrannom rozpočte Británie. Na druhej strane však vítam, že chce vybudovať lietadlové lode. Tie sú hlavným nástrojom projekcie sily. Takže situácia je nejednoznačná. Spojené štáty však dúfajú, že väčšie štáty, najmä Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko, si zachovajú nejakú úroveň expedičných kapacít. Je to ťažké, keď nemíňate na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu. Veľmi by som chcel povzbudiť európske krajiny, aby dosiahli tento cieľ, ktorý sme si sami určili.
Projekt Defence Matters vznikol v spolupráci s európskymi médiami OnAlert (Grécko), Foreign Policy (Rumunsko), LETA News Agency (Lotyšsko)