Spravodajská stanica BBC uviedla, že len jeden z účastníkov sa počas sedemhodinového pojednávanie odvážil otvorene povedať, že ide o utajenie ruských vojakov nasadených do konfliktu na východe Ukrajiny.
Putinov dekrét, vydaný koncom mája, napadla skupina občianskych aktivistov a novinárov, podľa ktorých si prezident príliš široko vykladá zákon o štátnom tajomstve, ktorý k utajovaným skutočnostiam zahŕňa napríklad údaje o početnom stave vojenských jednotiek, ale rozhodne nie aj počet padlých.
Prezidentovi zástupcovia, naopak, namietali, že Putin má príslušné právomoci a že ide o „špeciálne operácie“, nie o akákoľvek úmrtia vojakov za akýchkoľvek okolností. Právnička Natalia Jelinová, zastupujúca na súde Putina, vysvetľovala, že utajenie účastníkov špeciálnych operácií, či už živých, ranených, alebo mŕtvych, je nevyhnutné. „Účastníci špeciálnych operácií v mierových časoch – ,Ivanov, Petrov, Sidorov', respektíve ich telesný, morálny, psychický stav, či to, kto z nich je nezvestný, ranený alebo mŕtvy, predstavujú informáciu tvoriacu štátne tajomstvo, pretože už údaje o ich účasti v špeciálnej operácii predstavujú informáciu tvoriacu štátne tajomstvo,“ argumentovala Jelinová. Najvyšší súd uviedol, že svoj nález odôvodní neskôr.
„Za približne sedem hodín pojednávania iba jediný človek a len jediný raz povedal priamo, o čo sa vedie spor,“ poznamenala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.
„Nazdávam sa, že tento dekrét bol vydaný s cieľom utajiť nezákonné nasadenie ruských občanov v nezákonných ,špeciálnych operáciách' a na takzvaných dovolenkách na Ukrajine,“ povedala v záverečnom slove Svetlana Davydovová.
Táto žena v domácnosti vlani sama čelila obvineniu ruskej tajnej služby z vlastizrady a z prezradenia štátneho tajomstva, keď informovala ukrajinskú ambasádu o možnom presune ruských vojakov na východ Ukrajiny, ktorých jednotka bola dislokovaná v jej bydlisku vo Viazme na západe Ruska. Stíhanie tridsaťsedemročnej matky vychovávajúcej sedem detí, ktorá dva týždne strávila vo vyšetrovacej väzbe, súd na jar zastavil s vysvetlením, že k žiadnemu trestnému činu nedošlo. Obžalovaná Davydovová totiž logicky nemohla vyzradiť žiadne tajomstvá, keďže podľa oficiálneho postoja Kremľa sa ruskí vojaci do konfliktu na Ukrajine nezapájajú, a ak, tak len ako dobrovoľníci na vlastnú päsť počas dovoleniek.
„Nech ich nazveme akokoľvek – vojak, ,zelený človiečik', dobrovoľník – sú to občania Ruska. Spoločnosť v Rusku musí vedieť o stratách, ktoré utrpela, aby v budúcnosti týmto stratám mohla predchádzať,“ argumentovala Davydovová.
Všetci ostatní účastníci pojednávania pred Najvyšším súdom sa zmienke o Ukrajine starostlivo vyhýbali, a to vrátane regionálneho poslanca zo Pskova Leva Šlosberga z opozičného hnutia Jabloko, ktorý ako prvý v Rusku vlani v lete informoval o pohreboch ruských vojakov, pravdepodobne zabitých v susednej krajine.
Advokát Ivan Pavlov sľúbil, že sa odvolá a v prípade neúspechu sa jeho klienti obrátia na ústavný súd.
Boje medzi proruskými separatistami a vládnymi vojskami vo východoukrajinskom Donbase si od vlaňajšieho apríla vyžiadali bezmála 7 000 obetí – a podľa odhadu ochrancov ľudských práv aj životy tisícky ruských vojakov.
Putinov hovorca Dmitrij Peskov už predtým vyhlásil, že sporný dekrét sa Ukrajiny nijako netýka a že Rusko nepodniká v susednej krajine žiadne špeciálne operácie.
Za prezradenie štátneho tajomstva v Rusku hrozí sedem rokov za mrežami. V prípade, že ide o vlastizradu, siaha trest od 12 do 20 rokov väzenia. Novinári sa obávajú, že v prípade pátrania po tom, ako zahynuli ruskí vojaci, sa môžu tieto paragrafy uplatniť aj proti nim. Podľa Timura Olevského z nezávislej televízie Dožď sa reportéri stretávajú s nátlakom a prekážkami aj pri objasňovaní úmrtí vojakov v dôsledku šikanovania.