Ďalšia kríza v Grécku zažehnaná. Stačilo vymeniť ministra

„Grexit“ (odchod Grécka z eurozóny, pozn. red.) visel vo vzduchu už od januára tohto roka, keď k moci nastúpila grécka ľavicová radikálna strana Syriza. Na čelo rokovaní o finančnej pomoci vysoko zadlženému Grécku s trojicou veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.) sa vtedy postavil grécky minister financií Janis Varufakis. Práve jemu sa pripisuje vina za zlyhanie vyše 80 rokovaní s veriteľmi za posledných šesť mesiacov. V júli však podal demisiu a na jeho miesto nastúpil umiernený oxfordský ekonóm Euklid Tsakalotos. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble to považuje za kľúčový moment a obrat v rokovaniach. Podľa jeho slov práve táto výmena na poste ministra ukončila grécku drámu a z Grécka urobila opäť dôveryhodného politického partnera.

Koniec gréckeho taktizovania

Tsakalotos zastával pred ministerskou pozíciou funkciu štátneho tajomníka gréckeho ministerstva financií a bol aj hlavným vyjednávačom Grécka pri rokovaniach s veriteľmi. Hlavné slovo mal však vždy Varufakis, ktorý sa neštítil ani toho, že uprostred rokovaní s ministrami financií eurozóny vstal a odišiel – na protest proti ich požiadavkám zaviesť v krajine ďalšie reformy. Tsakalotos v júli zmenil kurz. Je označovaný za „duchovného otca“ ľavicovej politiky gréckej strany Syriza. U gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa má veľkú dôveru a podporu. Medzi ľavičiarmi je známy ako „revolucionársky stúpenec európskej integrácie“, čo znamená, že podporuje vytvorenie jednotnej Európy, ale nie na kapitalistických princípoch. Podobne ako jeho predchodca Varufakis aj on často kritizoval Európu za presadzovanie prísnej fiškálnej politiky.

V čom sú Tsipras a Tsakalotos výrazne iní, je štýl komunikácie a stratégia na rokovaniach. Varufakisovou akademickou špecializáciou je teória hier, teda štúdium strategického rozhodovania. Dlhé mesiace preto uplatňoval tzv. hru na kura. Jeden z teoretických modelov používaných v teórii hier na popis nekooperatívnej hry s protikladnými záujmami. Dvaja súperi idú oproti sebe v autách plnou rýchlosťou. Kto zbabelo uhne, prehráva. Ak uhnú obaja, prežijú, ale stratia tvár. Ak nik, zrážka môže oboch stáť život. V takom modeli môže byť víťaznou stratégiou ťah, ktorým dáte jasne najavo, že neuhnete, lebo nechcete, alebo ešte lepšie, nemôžete. Napríklad vyhodením volantu cez okno.

Tsakalotosova stratégia to nie je – ekonómovia ho označujú za pokojného a skromného poslucháča a partnera v diskusii. Práve on bol podpísaný pod reformami, ktoré Gréci poslali do Bruselu výmenou za tretí balík finančnej pomoci. Tsipras a Tsakalotos si totiž v posledných týždňoch uvedomovali, že humanitárna kríza, proti ktorej tak chcela Syriza bojovať, sa ich neústupčivým postojom len zhoršovala.

Krajine hrozilo, že v prípade Grexitu by bolo pozastavené zásobovanie krajiny liekmi, a tým by bolo ohrozené aj zdravie ľudí. Ľudia v obave z bankrotu krajiny si húfne vyberali peniaze z účtov, čím takmer položili tamojší finančný systém na kolená. Tsipras preto musel nedávno zaviesť kapitálové kontroly. Gréci si ešte stále môžu vyberať zo svojich účtov maximálne 420 eur týždenne.

Prečo hrozila ďalšia kríza?

Nad eurozónou sa dlhé mesiace vznášal „čierny oblak“ v podobe gréckeho odchodu z menového bloku, ktorý ohrozoval jej budúce fungovanie. Hrozila ďalšia kríza, ale tentoraz najmä politická. V prípade Grexitu by sa totiž rozbehli debaty, či krajinu nebude nasledovať niekto ďalší, prípadne či je potrebné vytvoriť nejaké pravidlá na opustenie eurozóny. Malo by to však aj ekonomické dosahy, a to aj napriek tomu, že je eurozóna lepšie pripravená na grécky odchod, ako to bolo v roku 2012.

Očakávalo sa značné zemetrasenie na finančných trhoch, podkopal by sa ekonomický sentiment, čo by mohlo viesť k spomaleniu ekonomického rastu. Grexit by však neviedol k priamej nákaze, ktorá by mohla doviesť mimo eurozóny niektorého z jej ďalších členov. Zavedený bol totiž Európsky stabilizačný mechanizmus. Ten môže finančne podporovať krajiny eurozóny, ktoré by sa vplyvom hypotetického Grexitu mohli dostať pod tlak trhov.

Ako bude vyzerať pomoc Grécku

Nateraz sa zdá, že Grécko už nebude témou, ktorá nedá európskym politikom spávať. Gréci dostanú od veriteľov v najbližších troch rokoch až 86 miliárd eur, prvé peniaze by im mali prísť už tento týždeň. V prvej tranži bude krajine zaslaných 26 miliárd eur. Atény musia pritom už vo štvrtok splatiť ďalšiu pôžičku Európskej centrálnej banke, a to vo výške 3,4 miliardy eur, vrátane úrokov. Gréci musia použiť okolo desať miliárd eur na rekapitalizáciu svojich bánk.

Dohodu o treťom záchrannom balíku však ešte musí schváliť niekoľko národných parlamentov. Najostrejšia debata sa očakáva v Nemecku, kde by poslanci mohli záležitosť prerokovať v utorok. Odmietnutie v Spolkovom sneme je však považované za krajne nepravdepodobné.

Grécka vláda veriteľom sľúbila, že tento rok bude hospodáriť s primárnym deficitom, v ďalších troch rokoch potom s primárnym prebytkom. Tohtoročný primárny deficit, teda rozpočtová bilancia očistená od splátok dlhu, má dosiahnuť 0,25 percenta hrubého domáceho produktu. V budúcom roku má mať Grécko polpercentný primárny prebytok, v roku 2017 sa zaviazalo dosiahnuť prebytok 1,75 percenta a v roku 2018 až 3,5 percenta.

Tsiprasova vláda už v krajine stihla zvýšiť DPH na vybrané potraviny. Zvýši sa aj vek odchodu do dôchodku, zo 62 na 67 rokov, a v tomto roku sa má začať aj s privatizáciou štátneho majetku. V najbližších troch rokoch pôjde o sumu vyše šesť miliárd eur. Krajina má privatizovať prístavy, regionálne letiská a prevádzkovateľa energetickej siete.

Grécko sa dohodlo v rámci privatizácie na vytvorení nového nezávislého fondu, ktorý bude spravovať privatizovaný majetok. Riadiť ho budú grécki experti, dohliadať na nich však majú európske inštitúcie. Peniaze sa majú využiť na rekapitalizáciu gréckych bánk. Nový fond má získať až 50 miliárd eur počas obdobia trvania tretej pôžičky. Tú môžu Gréci splácať desaťročia, odhadom pôjde o 30 až 35 rokov.