Premiér Juha Sipilä uviedol, že „základný príjem by zjednodušil systém sociálneho zabezpečenia“. Bol by vyplácaný bez ohľadu na príjem z iných zdrojov, ktorý by však podliehal dani z príjmu.
Tento pilotný projekt by sa mal uskutočniť na malej vzorke obyvateľstva, kde by ľudia dostávali rôznu výšku základného príjmu, aby štát zistil, ako by sa správali. Panujú totiž obavy, že najmä mladí ľudia by mohli stratiť motiváciu hľadať si prácu.
Zavedenie základného príjmu namiesto administratívne komplikovaného a finančne nákladného systému sociálneho zabezpečenia podporujú v súčasnosti štyri pätiny Fínov, pretože nezamestnanosť stúpa. V krajine je teraz 280-tisíc nezamestnaných, čo predstavuje desať percent populácie, z mladých je však nezamestnaných až 22,7 percenta, uviedla BBC.
Na jeseň bude so základným príjmom experimentovať aj holandské mesto Utrecht. A pred májovými parlamentnými voľbami v Británii ho vo svojej kampani presadzovala Zelená strana Anglicka a Walesu. Nezamestnaní vo Fínsku sa obávajú zobrať dočasnú prácu, pretože keď sa skončí, úradom chvíľu trvá, kým im obnovia sociálne dávky. A ak zoberú slabo platenú prácu, finančne tratia.
Experti však varujú, že teraz ešte nikto nevie, ako by sa správali ľudia so základným príjmom – či by jeho prínos na zamestnanosť bol pozitívny, alebo negatívny.
Premiér návrhu vyjadril podporu – aby sa vyskúšal na obmedzenej vzorke obyvateľstva z rôznych regiónov.
Ohto Kanninen z helsinského inštitútu pre výskum pracovného trhu navrhol, aby 8-tisíc ľudí s nízkym príjmom rozdelili do štyroch skupín, ktoré by v rámci experimentu dostávali odstupňovaný mesačný príjem od 280 do 500 eur. „Keby bol účinok experimentu na zamestnanosť katastrofálny, základný príjem by sa, samozrejme, v širšom rozsahu nezavádzal,“ citovala ho BBC.
Pilotnému projektu bráni fínska ústava, podľa ktorej sú si všetci občania rovní. Fíni sa však možno dočasne vzdajú princípu rovnosti, keby tento experiment priniesol ich spoločnosti cenné informácie, dodala BBC.