Čo si o ukrajinskej kríze ako súčasti globálnych politických zmien myslí Henry Kissinger, dlhoročný architekt zahraničnej politiky USA, zverejnili noviny National Interest.
Vývoj situácie ukazuje, že Západ prešiel od hmlistého cieľa integrovať Rusko niekedy v budúcnosti do západnej spoločnosti k snahe zničiť ho, konštatoval poradca mnohých amerických prezidentov.
„V tejto otázke USA stratili zmysel pre proporcie a kontext. Mimochodom, problémy európskej bezpečnosti by mal Washington riešiť s Moskvou,“ povedal Kissinger v rozhovore pre noviny National Interest. Podľa neho ukrajinská kríza sa zmenila na tragédiu pre zámenu pojmov: dlhodobé záujmy svetového poriadku boli nahradené okamžitou nevyhnutnosťou obnoviť ukrajinskú identitu. V exkluzívnom rozhovore americký politik zároveň zdôraznil, že riešenie ukrajinského konfliktu si vyžaduje absolútnu potrebu vidieť túto krízu v globálnom a historickom kontexte. „Ak dnes čítate o tom, ako moslimské oddiely bojujú na ukrajinskej strane, zisťujete, že ide o stratu citu pre proporcie,“ tvrdí Kissinger. Podľa neho je to katastrofa, pretože to dokazuje, že cieľom Západu je namiesto integrovania Ruska do západného spoločenstva v dlhodobej perspektíve jeho zničenie.
Americký politológ pripomína, že ak sa chceme správať k Rusku ako k veľmoci, musíme od samého začiatku definovať hranice, v ktorých je možné zladiť jeho požiadavky s tým, čo potrebujú USA. Medzitým americká vláda nepredkladá žiadnu pracovnú koncepciu európskej bezpečnosti a európske krajiny nemajú inú možnosť, ako sa spoľahnúť na vedenie Nemecka, a Rusko a Čína na budovanie vzájomných vzťahov.
„Nemecko hrá a musí hrať dôležitú úlohu v budovaní európskeho a svetového poriadku,“ myslí si Kissinger. Zároveň však dodáva, že „Nemecko nie je ideálne ako hlavný partner v otázke európskej bezpečnosti v pohraničnom pásme dvesto míľ od Stalingradu“.
Americká účasť na riešení ukrajinského konfliktu je potrebná v záujme pochopenia globálneho kontextu. Politické vedenie sa nesmie sústrediť na to, ako sa dostať zo slepej uličky v ukrajinskom konflikte, ale na to, ako ho vyriešiť spôsobom, ktorý vedie k stabilite svetového poriadku. Na to, podľa Kissingera, treba v prvom rade pochopiť osobitný štatút vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý ani z jednej strany nemožno klasifikovať iba ako vzťahy medzi dvoma suverénnymi štátmi. A po druhé – treba analyzovať príčiny vzniku ukrajinskej krízy.
„Je absolútne nepravdepodobné, že by Putin investoval 60 miliárd eur na prestavbu letoviska na olympijskú dedinu v rámci zimných hier, aby potom následne týždeň po slávnostnom skončení hier, v ktorých sa Rusko prezentovalo ako súčasť západnej civilizácie, vypukla vojnová kríza,“ tvrdí americký diplomat.
Absencia rokovaní napríklad o hospodárskej integrácii Ukrajiny so susednými krajinami viedla nechtiac k nepozornému konaniu EÚ. Výsledkom bolo, že každá strana konala racionálne, ale vychádzala z vlastných a skreslených predstáv o tom, čo si myslí druhá strana, povedal politik. Neokonzervatívci vo Washingtone však dnes trvajú na neodkladnom zrazení na kolená ruskej vlády. A vo svojich snahách budú pokračovať dovtedy, kým nenarazia na následky. Tak ako to bolo v prípade všetkých vojen po druhej svetovej vojne, zdôraznil Kissinger. USA unesené stratégiou vstupujú do vojny, ktorej výsledok nedokážu predpovedať, znovu a znovu ignorujúc vlastné vnútropolitické možnosti.