Foto: SITA/AP
Nefunkčná politika
Nech by Európska únia urobila čokoľvek, neexistuje riešenie, ktoré by okamžite zastavilo vlnu desaťtisícov utečencov z krajín ako Sýria, Eritrea, Afganistan či Somálsko.
„Nepredstierajme, že to, čo EÚ a jej členské štáty robia, funguje. Migrácia bude pokračovať,“ uviedol v utorok vo vyhlásení expert OSN na utečencov François Crépeau. „Stavanie plotov, používanie slzotvorného plynu a iné formy násilia proti migrantom a žiadateľom o azyl a vyhrážanie sa im nezastavia migrantov, aby sa pokúsili dostať do Európy,“ tvrdí Crépeau. Európu v súvislosti s utečencami zasiahlo niekoľko problémov naraz. Za viaceré si aspoň čiastočne môže sama.
„V Sýrii nemá EÚ žiadnu politiku, ako riešiť situáciu, ktorá vznikla z občianskej vojny,“ píše Judy Dempseyová, analytička Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier. „Európska komisia vedela niekoľko rokov o možnom rozsahu problému s utečencami a o politickom a sociálnom dosahu zvrhnutia režimu Muammara Kaddáfího. EÚ by tiež mohla začať rokovať s eritrejskou vládou. Mladí ľudia opúšťajú túto krajinu, keď sa snažia utiecť pred represiou a takmer permanentnými odvodmi do armády,“ pripomenula vo svojom článku Dempseyová.
Európski politici tiež musia pochopiť, že je v podstate nemožné utečencov odradiť od snahy nájsť lepší život. Utekajú totiž z oveľa horších podmienok, ako im hrozia na ceste do Európy.
V Sýrii od roku 2011 zahynulo podľa odhadov vyše 300-tisíc ľudí. Obyvatelia si neraz vyberajú medzi brutalitou režimu Bašara Asada a zverstvami skupín, ako je Islamský štát. Vyše 11 miliónov Sýrčanov opustilo svoje domovy. Z toho štyri milióny odišli do cudziny. Krajina má pritom celkovo asi 19 miliónov obyvateľov.
Hľadanie bezpečia
„Neprichádzame do Európy len preto, aby sme sa mohli najesť a vyspať. Hľadáme bezpečie. Je lepšie prejsť polovicu Európy, ako zostať v Sýrii,“ povedal na srbsko-maďarskej hranici pre agentúru Reuters 30-ročný Hasan. V Sýrii bol inžinierom informačných technológií. „Máme schopnosti, vieme prežiť kdekoľvek,“ vyhlásil Hasan.
„V prvom rade si povedzme, že väčšina prichádzajúcich migrantov uteká pred konfliktmi a perzekúciou. Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov potvrdil, že cez Stredozemné more tento rok prešli najmä utečenci zo Sýrie, z Afganistanu a Eritrey. Teda z krajín, ktorých obyvatelia majú vysokú úspešnosť získania azylu v Európe. Predpokladá sa totiž, že ide o ľudí, ktorí môžu potrebovať ochranu,“ uviedla pre Pravdu Natasja Reslowová, odborníčka na migráciu z Maastrichtskej univerzity.
„Väčšina migrantov, ktorí teraz prechádzajú cez Macedónsko, sú tiež Sýrčania,“ povedala expertka. Podľa Reslowovej hraničné krajiny na juhu Európy jednoducho nemôžu zvládať nápor žiadostí o azyl. „EÚ sa dohodla na presídlení 32-tisíc utečencov z Talianska a Grécka.
Je to začiatok. V prvých mesiacoch tohto roku ich však už prišlo 137-tisíc. Ostatné krajiny sa na tom musia viac podieľať. Pre utečencov, ktorí potrebujú pomoc, je nutné vytvoriť legálne trasy, aby sa dostali do EÚ,“ myslí si odborníčka.
„Čo sa týka technických riešení, nemyslím si, že maďarský prístup s postavením plota dáva zmysel. Keby sme sa všetci chceli brániť, tak si každá krajina musí postaviť múr. A to je úplný nezmysel,“ hovorí Vladimir Bartovic, šéf pražského Inštitút pre európsku politiku – Europeum.
„V Európe sa uvažuje, že bude potrebné podporiť centrá mimo únie, aby sa v nich ľudia mohli cítiť bezpečne. Musíme pomôcť Grécku, Malte, Taliansku s ochranou hranice. Ale na mori je to najzložitejšie. Lode s utečencami budú prichádzať a my ich musíme zachraňovať. Ťažko ich môžeme poslať preč či vysadiť napríklad na líbyjskom pobreží,“ uviedol Bartovic.
Zapojiť sa majú všetci
Európska únia bude musieť zvoliť komplexný a spoločný prístup. Od veľkej diplomacie cez riešenie, čo s utečeneckými trasami, až po integráciu azylantov. Všetko si to podľa odborníkov bude vyžadovať čas a peniaze.
EÚ sa musí aktívne podieľať na riešení konfliktov vo svojom susedstve. Viac spolupracovať s krajinami ako Turecko, Libanon či Jordánsko, kde sú utečenecké tábory, a podporiť štáty únie, ktoré hlavne čelia prílevu utečencov.
Aj krajiny, ktoré s tým nemajú problém, by sa mali zapojiť finančne a vyslaním ľudí do misií na ochranu hraníc či na pomoc utečencom.
„Riešením je pozrieť sa na situáciu na vonkajších hraniciach Schengenu a únie. Tam je problém. Nie v tom, čo sa deje na vnútorných hraniciach. Grécko nezvláda nápor utečencov. Podobne Taliansko. Nevieme ochrániť námornú hranicu. Nedali sme si odpoveď na otázku, ako vracať utečencov, či ich vracať,“ vysvetľuje Bartovic.
„Musíme posilniť vonkajšiu hranicu, ale hlavne vyriešiť to, aby k nám utečenci masovo neprichádzali. Lenže to je dlhodobá záležitosť. EÚ by mala pôsobiť v krajinách, ktoré sú zdrojom utečencov. Či už pomocou humanitárnej pomoci a rozvojovej pomoci. V prípade nevyhnutnosti aj vojenskými riešeniami. Hasiť ohniská napätia a konflikty, ktoré ľudí z domovov vyháňajú. Nikto netušil, že sa celá Sýria zodvihne a pôjde preč,“ pripomenul odborník.
Schengenský systém
- Dohoda o vytvorení zóny voľného pohybu osôb bola podpísaná v luxemburskom meste Schengen v roku 1985, ale začala sa uplatňovať až od roku 1995.
- Štáty Schengenu: je to 26 európskych krajín, z toho je 22 členov EÚ, plus Švajčiarsko, Island, Nórsko a Lichtenštajnsko.
- Mimo Schengenu sú z krajín únie Británia a Írsko, ale dodržiavajú niektoré schengenské procedúry.
Hlavné body Schengenskej dohody
- Dohoda „zrušila“ hranice, dovoľuje pohyb osôb bez pasu.
- Imigračné kontroly majú prebiehať na vonkajších hraniciach Schengenu podľa jednotných pravidiel.
- Dohoda posilnila policajnú a justičnú spoluprácu, krajiny si majú vymieňať informácie o podozrivých ľuďoch a kradnutom tovare.
- Štáty, ktoré sú súčasťou Schengenu môžu opätovne zaviesť hraničné kontroly, keď si to vyžaduje politická a bezpečnostná situácia.