„Hlavy štátov a vlád sú pripravené na stretnutie, len čo sa skončia predbežné práce ministrov v prípade, že bude nutné usporiadať mimoriadny summit,“ uviedla v piatok Merkelová počas tlačovej konferencie v Berlíne. Citovala ju agentúra Reuters.
„Na úrovni EÚ už prebiehajú intenzívne snahy ohľadom toho, ako sa lepšie vyrovnať s utečeneckou otázkou,“ dodala kancelárka. Zároveň podotkla, že mimoriadny summit lídrov EÚ bude mať zmysel až po tom, ako svoju prácu vo veci odvedú ministri vnútra členských štátov – a teda bude o čom ďalej rozhodovať.
„Našťastie je vo veci už veľká zhoda medzi Nemeckom a Francúzskom, čo mi dodáva veľkú nádej, že sa nám riešenia podarí nájsť,“ povedala Merkelová. Lídri EÚ pritom tento týždeň vyhlásili, že Európska únia tvárou v tvár ľudskému utrpeniu na svojich hraniciach zlyhala, dodáva Reuters.
Švajčiarsko, Taliansko a Nemecko spoja sily v boji proti prevádzačstvu
Nemecko, Taliansko a Švajčiarsko vytvoria spoločnú intervenčnú jednotku, ktorej úlohou bude odhaľovanie a likvidácia prevádzačských sietí v Európe. Informovala o tom v piatok hovorkyňa švajčiarskej federálnej polície Cathy Maretová.
Podľa jej slov útvar, ktorého zriadeniu predchádzali niekoľko mesiacov trvajúce rokovania, začne s činnosťou v septembri. Jednotku vytvoria švajčiarski pohraničníci, ako aj policajti z Nemecka a Talianska. Sídlom útvaru bude Chiasso vo švajčiarskom kantóne Ticino. Informáciu priniesli švajčiarske, francúzske i nemecké médiá.
Švajčiarsko je čoraz častejšou cieľovou alebo tranzitnou krajinou migrantov smerujúcich do Európy. V uplynulých mesiacoch sa počet tých z nich, ktorí cestujú vlakmi z Talianska do spomínaného Chiassa, neustále zvyšoval.
Vo Švajčiarsku požiadalo podľa oficiálnych zdrojov len v druhom štvrťroku 2015 o azyl 7 384 osôb, čo predstavuje výrazné zvýšenie oproti údajom rovnakého charakteru z prvého štvrťroku (2 895 žiadateľov o azyl). Väčšina z potenciálnych azylantov pochádza z Eritrey, Somálska, Srí Lanky a Sýrie.
Biely dom: Európa by mala zakročiť proti pašerákom využívajúcich migrantov
Utečenecká kríza v Európe poukazuje na to, že nepokoje na Blízkom východe majú vplyv i ďaleko za hranicami tohto regiónu, uviedol to v piatok v stanovisku Biely dom.
Európa by mala zakročiť proti prevádzačom, ktorí využívajú migrantov, a zaistiť ochranu ľudských práv utečencov, zdôraznil vo vyhlásení hovorca Bieleho domu Josh Earnest.
Tento rok už priplávalo do Európy viac migrantov ako za celý minulý rok
Fakty o súčasnej utečeneckej kríze v Európe:
- Súčasná kríza s utečencami plní titulné stránky novín zhruba od tohtoročného apríla, keď pri potopení dvoch lodí s emigrantmi zomrelo pri líbyjskom pobreží približne 1 200 osôb.
- Za tohtoročných necelých osem mesiacov zahynulo pri pokuse dostať sa ilegálne do Európy cez Stredozemné more podľa piatkovej správy Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) približne 2 500 osôb. Vlani predstavoval tento údaj za rovnaký čas asi 2 100 mŕtvych a za celý rok 2014 to bolo asi 3 500 obetí. Pritom v rokoch 2000 až 2014 zomrelo podľa odhadov v Stredozemnom mori asi 22 000 migrantov, tj. v priemere 1 500 ročne.
- Celkom priplávalo podľa správy UNHCR tento rok do Európy cez Stredozemné more cez 300 000 imigrantov, z toho najviac do Grécka (takmer 200 000) a do Talianska (110 000).
- Za celý minulý rok priplávalo do EÚ cez more 220 194 migrantov, čo je menej ako za tohtoročných sedem mesiacov, ale skoro štvornásobok počtu roku 2013 (60 173).
- Ilegálna migrácia do Európy neprebieha len cez Stredozemné more. Celkom za minulý rok evidovala agentúra EÚ pre správu vonkajších hraníc (Frontex) 283 532 ilegálnych prechodov hraníc, z toho 220 194 po mori a 63 338 po pevnine. Oproti roku 2013, keď predstavoval celkový údaj 107 365, to bolo asi 2,5-krát viac.
- Kritické hlasy tvrdia, že ekonomickí migranti sa majú vracať, čo nie je jednoduché, ale deje sa to. Vlani sa rozhodlo o vrátenie asi 252 000 ilegálnych migrantov – väčšinou zo Sýrie (26 483), Albánska (21 286) a Maroka (19 785). Vrátiť sa však vlani podarilo len 161 309 osôb, najviac Albáncov (26 442).
- Argumentom proti prijímaniu migrantov býva, že mnohí z nich chcú do Európy prísť z ekonomických dôvodov, čo sa ťažko určuje a pri mnohých ani nie je známa národnosť. Vyše 60 percent ľudí najskôr uteká pred vojnou, diktátorským režimom či náboženským extrémizmom – asi polovicu všetkých migrantov (po mori aj po súši) tvorili vlani ľudia zo Sýrie (80 000), Eritrey (34 590) a Afganistanu (22 130); ďalšie tisíce utekajú zo Somálska, Nigérie či Iraku.
- Utečencov zo Sýrie neprijíma len EÚ. Z asi štyroch miliónov osôb, ktoré od roku 2011 opustili Sýriu kvôli občianskej vojne, teraz ich je najviac v Turecku (1,76 milióna), ďalej napríklad zhruba 1,2 milióna v Libanone a asi 630 000 v Jordánsku. Do EÚ od roku 2011 ušlo asi 114 240 Sýrčanov.
- EÚ sa snaží utečeneckú krízu riešiť na niekoľkých frontoch. Napríklad Európska komisia tento rok na jar prišla s návrhom, aby si 28 členských krajín podľa záväzných kvót rozdelilo v nasledujúcich dvoch rokoch 60 000 migrantov; krajiny EÚ však trvajú na dobrovoľnosti.
- Niektoré krajiny EÚ riešia problém po svojom, napríklad Maďarsko dokončuje plot pozdĺž svojej 175-kilometrovej hranice so Srbskom.
- Utečeneckú krízu pomáha zmierňovať únijná agentúra Frontex, ktorá sleduje vonkajšie hranice EÚ, pomáha so záchranou topiacich sa v mori či skúmaním oprávnenosti ich pobytu a po rozhodnutí vlád vracia migrantov späť. Robí tak najmä v rámci dvoch hlavných operácií Triton (medzi južným Talianskom a Líbyou) a Poseidon (v Grécku – morské i pozemné hranice). Na jar summit EÚ strojnásobil rozpočet operácie Triton na 120 miliónov eur.
- Mnohí sa pozastavujú nad tým, prečo sa pašerákom ich plavidlá neničia. Zatiaľ to legálne nie je možné. EÚ sa snaží v OSN získať mandát na použitie sily v líbyjských teritoriálnych vodách aj na líbyjskom pobreží, čo ale komplikuje súčasná politická situácia v Líbyi. Takisto Rusko vraj dalo najavo, že takúto rezolúciu nepodporí.