"Dokončili sme prvú časť hraničnej zábrany,“ citovala agentúra MTI z vyhlásenia maďarských úradov.
Ploty nie sú európske
Utečencov majú zastaviť tri vrstvy žiletkového drôtu. Sú natiahnuté na 175-kilometrovej maďarsko-srbskej hranici. Do konca októbra by potom mal byť plot zvýšený na štyri metre. Na konštrukcii sa podieľa armáda, ktorá má zároveň podľa ministerstva obrany dohliadnuť na bezpečnosť na hraniciach.
Agentúra DPA tiež pripomenula, že maďarská vláda pod vedením Viktora Orbána pripravila sériu nových zákonov, ktoré by mal parlament schváliť už tento týždeň. Legislatíva počíta s tým, za nelegálne prekročenie hraníc bude môcť súd udeliť trest až do výšky troch rokov. Za poškodenie plota bude hroziť päťročné väzenie.
"Maďarsko je súčasť Európy, ktorá má svoje hodnoty. Stavanie plotov znamená ich nerešpektovanie. Maďarsko sa nedrží spoločných európskych hodnôt,“ vyhlásil na adresu Budapešti francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius. "Európske úrady by mali vážne diskutovať, dokonca tvrdo diskutovať s predstaviteľmi Maďarska,“ povedal pre francúzske médiá šéf diplomacie.
Fabius zároveň kritizoval východoeurópske krajiny za to, že v prípade migrantskej krízy odmietli kvóty na prerozdelenie utečencov. S týmto návrhom Európskej komisie nesúhlasilo ani Slovensko.
"Musíme byť schopní privítať ľudí, ktorí sú vo svojich krajinách politicky prenasledovaní. Každá krajina sa na tom musí podieľať. Francúzsko, Nemecko a ďalší to urobili, ale vidím, že isté štáty nechcú tieto skupiny akceptovať. Je to škandálne,“ uviedol Fabius. "Konkrétne východoeurópske štáty. Sú mimoriadne neprístupné,“ tvrdí francúzsky minister.
Čo so Schengenom
V stredu minulý týždeň maďarské úrady registrovali 3 241 utečencov, čo je rekordný počet za jeden deň. Cez Maďarsko prechádzajú najmä Sýrčania. Tí merajú cestu zo svojej krajiny postihnutej občianskou vojnou cez Turecko, Grécko, Macedónsko a Srbsko. Ich cieľom však vo väčšine prípadov nie je Maďarsko. Mnohí z nich sa chce dostať do Nemecka.
Berlín predpokladá, že v roku 2015 bude riešiť okolo 800-tisíc žiadostí o azyl. Nemecko oznámilo, že v prípade Sýrčanov nebude využívať dublinskú procedúru. Znamená to, že ich nebude posielať preč zo svojho územia, ani v prípade, že už predtým požiadali o azyl v inej krajine Schengenu.
S pribúdajúcimi utečencami a neriešením situácie silnejú v Európe hlasy, ktoré volajú aj po sprísnení kontrol na vnútorných hraniciach EÚ. Také niečo by však znamenalo zásah do voľného pohybu osôb. Európska komisia zatiaľ podobnú diskusiu odmieta a tvrdí, že členské štáty majú už teraz nástroje, ako posilniť bezpečnosť svojich hraníc. Niektoré štáty by však chceli viac.
Argumentujú nelegálnou migráciu, ale poukazujú aj na možnosť incidentov, aký sa stal nedávno v medzinárodnom francúzskom vlaku. Pravdepodobne islamistický radikál sa pokúsil zaútočiť na cestujúcich. Krviprelievaniu zabránila len pohotová reakcia ľudí vo vlaku.
"Vyzývame komisiu, aby preskúmala cielený dodatok ku Schengenskej dohode, ktorý by umožnil kontroly v prípade, že sú potrebné, a tam, kde sú potrebné,“ citovala televízna stanica France 24 z vyhlásenie francúzskeho ministra vnútra Bernarda Cazeneuva, ktorý však neuviedol, čo presne si pod takým dodatkom predstavuje.
"Nepredpokladám, že zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach EÚ viedlo k výraznej zmene migrantských trás,“ hovorí však expert na migráciu Giacomo Orsini z Essexskej univerzity. "No keby sa k tomu pridali ešte ďalšie obmedzenia voľného pohybu osôb, dosah by to malo aj na občanov EÚ. A to by sa podľa mňa stretlo so značne odmietavou reakciou verejnosti,“ uviedol pre Pravdu Orsini.
Francúzsko, Nemecko a Britániu chcú, aby sa k migračnej kríze uskutočnilo stretnutie ministrov vnútra a spravodlivosti EÚ. Spomenuté krajiny vyzvali luxemburské predsedníctvo únie, aby schôdzku zvolalo. Ministri by mali rokovať o konkrétnych opatreniach, ktoré by potom mali byť schválené v októbri.
Medzi nimi sú vytvorenie centier pre utečencov v Taliansku a Grécku. EÚ sa chce dohodnúť na urýchlení vyhostenia tých migrantov, ktorí neprejdú azylovou procedúrou a v ich domovskej krajine im nehrozí prenasledovanie.
Témou môže byť aj tvrdší zásah proti gangom pašerákov ľudí. Tí majú na svedomí viac ako 70 mŕtvych v dodávke, ktorú objavila polícia v Rakúsku. Na mori pri brehoch Líbye zase minulý týždeň zahynulo v pašeráckych lodiach viac ako dvesto ľudí.
Súčasťou plánov, ako riešiť migranstskú krízu, je aj na november naplánované stretnutie na Malte. Informoval o ňom denník Wall Street Journal. Bude to schôdzka EÚ s predstaviteľmi afrických krajín. Európa by mala ponúknuť finančnú pomoc, aby tieto štáty mohli lepšie riešili problémy vedúce k migrácii a bojovali s pašerákmi ľudí.