Protiukrajinská akcia
„Je to nôž do chrbta. Ide o protiukrajinskú akciu, za ktorú ponesú zodpovednosť všetci organizátori bez výnimky,“ reagoval vzápätí prezident v mimoriadnom prejave k národu na nepokoje za účasti asi 3 000 protivládnych demonštrantov pred parlamentom, citovaný ukrajinskými agentúrami.
Minister vnútra Avakov bol konkrétnejší, keď z útoku obvinil Slobodu Oleha Ťahnyboka. V súvislosti so zadržaním útočníka, člena Slobody, konkrétne jej radikálneho krídla Sič, vyhlásil, že to bol zločin a nie politický postoj. Podľa Avakova na videu vidieť, ako Ťahnybok stojí neďaleko od miesta, kde leží príslušník Národnej gardy Igor Debrin, smrteľne zasiahnutý črepinou do srdca. Vedenie Slobody však obvinenie odmietlo.
„Pochybujem, že organizátorov nepokojov zatknú a odsúdia. Bolo to tak aj v minulosti. Ak aj niekoho zatknú, tak ho napokon prepustia,“ povedal pre ukrajinskú agentúru NSN kyjevský politológ Michal Dobkin. V súvislosti s útočníkom pripomenul, že ide o spolupracovníka polície, čo podľa Dobkina znamená, že trestať treba aj ministra Avakova, ktorý „situáciu v rezorte nemá pod kontrolou“.
„Ďalej sa nič diať nebude,“ reagoval na možný ďalší vývoj, prípadné vyšetrovanie aj ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij.
„Dejiny európskych štátov potvrdzujú, že kontrola radikálnych organizácií je veľmi zložitý problém, ktorého riešenie si vyžaduje obrovské finančné náklady. A tak sa vládna moc bude usilovať presvedčiť verejnosť, že bojuje s týmito silami. Ibaže lídri, ktorí priviedli ľudí pred budovu parlamentu, sa trestu vyhnú,“ cituje agentúra NSN Pogrebinského.
„Pochybujem preto, že Ťahnyboka a jeho úderku bitkárov zatknú. Napriek tomu, že dôkaz o napadnutí policajtov existuje vo forme viacerých záberov kamier. Vládna moc napriek tomu nepôjde cestou tvrdého zásahu, konfrontácie s radikálmi,“ povedal na záver kyjevský politológ.
Kozmetická zmena?
Návrh zákona o decentralizácii je kľúčovou súčasťou politických dohôd z februára, ktoré mali vzbúrenému Donbasu priniesť mier. Zákon má dať donbaskej samospráve rozsiahle právomoci vrátane neodvolateľnosti zvolených zástupcov, slobodného používania ruštiny a práva na formovanie vlastných bezpečnostných štruktúr. Zákon však nepriznáva Donbasu ako celku osobitný štatút.
Je to teda akýsi mačkopes, ktorý má síce reagovať na dohody z Minska, ale zároveň pokračovať v ignorovaní požiadaviek povstalcov v samozvaných republikách v Donbase. Ich vedenie zároveň trvá na tom, aby text ústavných zmien konzultoval Kyjev s republikami, ako to vyplýva z minských dohôd z 12. februára. Zároveň žiada, aby zmeny boli zakotvené v texte ústavy a nie v dočasne platnom doplnku.
Možno pomôžu diplomati USA
Parlament v pondelok návrh ústavnej reformy schválil v prvom čítaní, ale v druhom potrebuje návrh na konečné schválenie dvojtretinovú väčšinu hlasov. Za dokument tak musí hlasovať minimálne 300 poslancov.
Podľa politológa Pogrebinského sa tak stane iba vtedy, ak sa do procesu zapoja americkí diplomati. V tejto súvislosti jeho kolega Vadim Karasiov plánovanú ústavnú zmenu charakterizuje ako „jemnú decentralizáciu“.
„Prezident sa zdráhal urobiť tento krok. Je to však želanie našich zahraničných partnerov a niektoré politické sily jednoducho v tejto súvislosti špekulujú na základe vzniknutej špecifickej situácie,“ povedal v rozhovore pre portál Holos stolici Karasiov s tým, že spomínané sily chcú oslabiť postavenie prezidenta a jeho okolie.
Šéf parlamentu Volodymyr Hrojsman už oznámil, že druhé čítanie bude počas jesennej parlamentnej schôdzky, ktorá sa začala v utorok.