Počas soboty to bolo asi 6800 migrantov. Mníchov má s narastajúcimi počtami utečencov problémy. Mnoho spojov preto v bavorskej metropole nezastavuje a pokračuje v ceste do ďalších spolkových krajín.
„Organizáciu (na mníchovskej hlavnej stanici) sme zmenili tak, že mnoho vlakov z Viedne v Mníchove už nezastavuje a pokračuje do Berlína, Severného Porýnia-Vestfálska a Bádenska-Württemberska,“ povedal podľa webu denníka Die Welt hovorca bavorskej polície Thomas Baumann. „Takto si budú môcť miestne úrady a pomocníci vydýchnuť,“ dodal.
Utečencov sčasti ubytovali v Mníchove a na ďalších miestach v Bavorsku, časť potom odišla do iných nemeckých spolkových krajín. „Naše kapacity sa míňajú. Približujeme sa k hraniciam našich možností, a to veľmi zreteľne,“ povedala hovorkyňa hornobavorského vládneho obvodu Simone Hilgersová o ubytovacích možnostiach.
Nemecké úrady odhadujú, že tento rok by o azyl v Nemecku mohlo požiadať okolo 800 000 ľudí.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Kľúčov je oveľa viac.
Nemci dajú na utečencov ďalšie miliardy
Kancelárka Angela Merkelová čelila za postup v utečeneckej kríze kritike, ešte v nedeľu večer o situácii rokovali špičky nemeckej vládnej koalície.
Výsledkom rokovania je dohoda na komplexnom balíku opatrení v oblasti azylovej politiky. V jeho rámci Nemecko podstatne zvýši pomoc utečencom v budúcom roku o šesť miliárd eur, informovali zdroje z koaličných kruhov nemeckú agentúru DPA. Zároveň zaradia balkánske štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie, na zoznam bezpečných krajín. Znamená to, že migranti z týchto krajín nebudú môcť získať azyl, čo uvoľni miesto pre utečencov zo Sýrie alebo Iraku. V októbri bude o týchto opatreniach rokovať nemecký parlament.
Šéf sociálnodemokratických poslancov Thomas Oppermann na Twitteri uviedol, že je spokojný. „Dobré výsledky. Podrobnosti dopoludnia,“ napísal.
DPA uviedla, že podľa uniknutých informácií sa stranícki predáci zhodli na tom, aby žiadatelia o azyl v úvodnej fáze prijímania dostávali miesto vreckového vecnú pomoc. Ak bude nutné vyplatiť hotovosť, tak nanajvýš na mesiac dopredu. Vyplácanie hotovosti bolo doteraz vnímané ako konfliktný bod medzi úniou CDU/CSU a SPD.
Podľa azylového zákona majú vysídlenci v Nemecku právo na príspevok na potraviny, ubytovanie, oblečenie a zdravotnú starostlivosť. Nemecko im na tieto účely nedáva peniaze, ale poskytuje im pripísané poukážky alebo im priamo dané veci zabezpečuje. Okrem toho majú žiadatelia o azyl nárok na mesačné vreckové, jeho priemerná výška je 360 eur.
Na európskej úrovni požadujú nemecké vládne strany okrem iného „solidárne a spravodlivé rozdelenie utečencov potrebujúcich ochranu medzi ostatné členské štáty EÚ“.
Rakúske úrady predpokladali, že počas nedele do Nemecka odíde ďalších asi 10 000 ľudí, nakoniec ich bolo viac. V Nemecku si ich jednotlivé spolkové krajiny rozdeľujú podľa počtu obyvateľov a podľa svojej hospodárskej sily. Zvláštny vlakový spoj odviezol napríklad 570 ľudí do Turínskeho Saalfeldu, odkiaľ ich viac ako polovica pokračovala do Drážďan. Tam budú ubytovaní v škole pre dôstojníkov. Iné autobusy rozviezli utečencov do Hamburgu alebo Dortmundu. Na každej zastávke migrantov srdečne vítali miestni ľudia, rozdávali im jedlo alebo hračky pre deti.
Západní politici žiadajú povinné kvóty
K rýchlej humanitárnej pomoci pre migrantov putujúcich Európou vyzvali sociálni demokrati (SPD), koaličný partner kresťanských demokratov kancelárky Merkelovej. „Žiadny slušný človek nemôže zostať chladný a prezieravý tvárou v tvár takému utrpeniu,“ citovala agentúra AP Thomasa Oppermann, ktorý je považovaný za vplyvného člena SPD. Oppermann navrhuje, aby utečenci boli spravodlivo rozdelení po celej Európe. „Ktokoľvek odmieta urobiť svoj diel práce, vyvoláva otázku, či môže byť súčasťou Európy,“ povedal.
Približne 15-tisíc Švédov v nedeľu na hlavnom námestí v Štokholme demonštrovalo na podporu utečencov. Niektorí z nich držali nápisy Vitajte či Ďakujeme, Švédsko. Premiér Stefan Löfven pred demonštrantmi vyhlásil, že je na čase, aby aj ostatné krajiny robili viac pre vyriešenie súčasnej utečenecké krízy. Švédsko bude naďalej prijímať utečencov, ktorí utekajú pred rôznymi vojnami.
„Zámerom nikdy nebolo, aby výsledkom európskej spolupráce bolo nevpustiť dovnútra ľudí, ktorí utekajú,“ povedal Löfven. Z prieskumu, ktorý zverejnil denník Aftonbladet, vyplynulo, že dve tretiny opýtaných Švédov sú pripravené nejakým spôsobom utečencom pomôcť.
Líderka francúzskej krajne pravicovej Národnej fronty Marine Le Penová v nedeľu Nemecko. Tým, že im otvorilo svoje brány, vraj sleduje jeden cieľ: znížiť platy a najať si „otrokov“.
„Nemecko si pravdepodobne myslí, že jeho populácia vymiera, chce znížiť mzdy a pokračuje v najímaní otrokov prostredníctvom masovej imigrácie,“ povedala Le Penová. „Nemecko nechce len ovládnuť našu ekonomiku, chce nás tiež donútiť, aby sme prijali stovky tisíc žiadateľov o azyl,“ uviedla s tým, že Francúzsko nemá prostriedky a ani netúžia otvoriť svoje brány „svetovej mizérii“.
Súčasná migračná kríza francúzsku verejnosť znepokojuje. Podľa v nedeľu zverejneného prieskumu sú Francúzi proti zmierneniu požiadaviek na získanie štatútu utečenca v krajine, a to aj v prípade, že by išlo o Sýrčana utekajúceho pred občianskou vojnou.
Francúzsky prezident François Hollande súhlasí s krokmi nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. V spoločnom liste vyzvali lídrov ostatných krajín únie, aby podporili systém prerozdelenia utečencov v celej dvadsaťosmičke.
Predseda izraelskej hlavnej opozičnej Strany práce Jicchak Herzog už pred pár dňami vyzval, aby sa ľudí, ktorí utekajú pred vojnou v Sýrii, ujal aj židovský štát. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu to ale v nedeľu odmietol s tým, že jeho krajina je príliš malá na to, aby si utečencov zobrala k sebe.
Ku krajinám, ktoré sa najviac búria proti zavedeniu únijných kvót na rozdelenie migrantov medzi jednotlivé štáty dvadsaťosmičky, patrí Slovensko, Česko či Maďarsko. Pritom, ako pripomína agentúra Reuters, ide o krajiny, ktorých obyvatelia počas komunizmu utekali na Západ. V prípade Maďarska to bolo napríklad po potlačení povstania v roku 1956, v prípade Československa po roku 1968.
Hranice sa opäť zavrú
Nemecká kancelárka Merkelová a maďarský premiér Viktor Orbán sa v telefonickom rozhovore zhodli, že rozhodnutie Berlína vpustiť utečencov do Nemecka bolo len „prechodné a bolo urobené z humanitárnych dôvodov,“ uviedol hovorca nemeckej vlády. V EÚ inak platia takzvané dublinské dohody, podľa ktorých musí žiadosť o poskytnutie azylu prejednať tá krajina, v ktorej utečenec prvýkrát vstúpi na pôdu Európskej únie.
Aj nemecké ministerstvo vnútra ostatným členským krajinám EÚ odkázalo, že musí dodržiavať pravidlá týkajúce sa spracovania žiadostí o azyl. Zopakovalo, že rozhodnutie Berlína dovoliť tisícom migrantov z Maďarska dostať sa až do Nemecka bolo „výnimkou a neznamená to, že dublinské pravidlá už neplatia“.
Rakúsky kancelár Werner Faymann v nedeľu uviedol, že už nastal čas odvolať mimoriadne opatrenia, ktorá umožňovali neobmedzený príliv tisícov utečencov z Maďarska cez Rakúsko do Nemecka. „Vždy sme hovorili, že ide o mimoriadnu situáciu, v ktorej musíme konať rýchlo a humánne. Pomohli sme viac ako 12 000 ľudí v núdzovej situácii. Teraz sa musíme posunúť krok po kroku k zrušeniu mimoriadnych opatrení a k normálu, v súlade s právom a dôstojnosťou, "vyhlásil Faymann po“ intenzívnych rozhovoroch "s nemeckou kancelárkou a maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
V Dortmunde protestovali pravicoví extrémisti
K zrážkam medzi pravicovými a ľavicovými extrémistami došlo v noci na nedeľu pri hlavnej železničnej stanici v Dortmunde, kam mal doraziť vlak s utečencami, informovala agentúra DPA. Približne 20 pravicových a 30 ľavicových extrémistov po sebe začalo hádzať fľaše a petardy, niekoľko sa ich „ušlo“ aj policajtom. Zranenia pritom utrpeli traja policajti, jeden extrémista a jedna nezúčastnená osoba. Štyria ľudia putovali do väzby.
Na demonštráciu proti utečencom vyzvala strana Die Rechte (Pravica). Zhromaždenie bolo povolené iba v blízkosti vlakovej stanice mimo dohľad prichádzajúcich utečencov. Prvé strety sa pritom vyskytli už pred začiatkom hodinu trvajúceho zhromaždenia.
Situácia opäť eskalovala po tom, ako niekoľko sto ľavicových extrémistov bránilo odchodu demonštrantov z opačného tábora zablokovaním staničnej haly a vchodu na stanicu. Polícia obhajovala svoju taktiku nasmerovať pravicových extrémistov cez stanicu k prímestskej železnici, keďže neskoro večer neboli k dispozícii žiadne alternatívne dopravné prostriedky.