„Bolo veľmi ťažké dosiahnuť makroekonomickú stabilizáciu, ktorá teraz pevnie, vybudovať ekonomiku, ktorá má v súčasnosti znaky obnovy. Je to signál, že hospodárstvo je čoraz silnejšie. Verte, že ľudia, ktorí uskutočňujú reformy, dodržia slovo a zabezpečia ľuďom lepší život,“ cituje ukrajinská agentúra UNIAN Lagardeovú.
Prezident Porošenko pritom v rovnaký deň, v snahe ututlať iskrenie medzi odeským gubernátorom Michailom Saakašvilim a premiérom Arsenijom Jaceňukom práve v súvislosti so stagnáciou reforiem, konštatoval že „vzniknutý konflikt je odzrkadlením nespokojnosti s tempom hlbokých reforiem v štáte“.
Rusko odmieta odpustiť časť dlhu
Napriek tomu povzbudivé slová Lagardeovej dali Porošenkovi „krídla“, keď ešte v nedeľu večer v rozhovore pre tri ukrajinské médiá pritvrdil rétoriku voči Moskve v súvislosti s vyplatením Rusku trojmiliardového dlhu dohodnutého ešte v roku 2013. Moskva žiada jeho splatenie do konca roku 2015. Ak sa tak nestane, tak Rusko, ktoré Ukrajina v novej vojenskej doktríne považuje za „hlavného nepriateľa“, je rozhodnuté vymáhať dlh súdnou cestou.
Kyjevu ide konkrétne o tzv. reštrukturalizáciu ruskej pôžičky. Premenené na drobné teda o to, čo sa podarilo Ukrajine uskutočniť v prípade rokovania so západnými veriteľmi, ktorí Kyjevu odpustili 20 percent dlhu. Pravdepodobne posmelený Langardeovej „prekvapujúcim“ zistením prezident Porošenko namiesto slov o vrátení celej ruskej pôžičky prešiel do útoku.
"Za žiadnych okolností Ukrajina neposkytne akékoľvek privilégiá pri splácaní ruského dlhu. Ruská strana mala možnosť pripojiť sa k rokovaniu (so západnými veriteľmi – pozn. red.). Boli sme pripravení vyjadriť svoj postoj a prijať rozhodnutie.
Možnosť stále existuje. V žiadnom prípade Rusko nebude mať privilégiá v porovnaní s inými veriteľmi," vyhlásil ukrajinský prezident citovaný agentúrou RIA Novosti, pravdepodobne posmelený Langardeovej „prekvapujúcim“ zistením. Postoj Moskvy sa však nemení.
„Rusko sa nezapojí do reštrukturalizácie dlhu. Je totiž oficiálnym veriteľom Ukrajiny, a preto sa naň nevzťahujú podmienky platné pre komerčné dlhy,“ zopakoval niekoľkokrát Anton Siluanov, ruský minister financií citovaný ukrajinským portálom Korrespondent.
V opačnom prípade by to totiž pre Kyjev znamenalo možnosť, že Moskva „spustí“ nejaké to percento z poskytnutého ruského dlhu. O tom, ako to napokon bude s ukrajinským splácaním, už však nerozhoduje Kyjev, ale MMF. Aspoň podľa jeho šéfky Lagardeovej, ktorá v Kyjeve v tejto súvislosti zdôraznila, že „o štatúte ruského dlhu rozhodne rada riaditeľov MMF“.
Kyjev má tri scenáre
Prezidentovi Porošenkovi, ktorý podľa ukrajinského politológa Michaila Pogrebinského dnes „lavíruje medzi Európu a tzv. stranou vojny“, rozhodovanie zo zahraničia neprekáža v jeho plánoch. Napríklad v prípade riešenia občianskej vojny v Donbase. V spomínanom interview ukrajinským médiám prezentoval z pohľadu Kyjeva tri možnosti riešenia.
V prvý scenár, ktorý ráta dokonca „s pochodom na Moskvu“, obsahuje "radikálny útok armády a oslobodenie okupovaných ukrajinských území“. Prezident však nezabudol pripomenúť, že ukrajinský ľud takúto možnosť nepodporuje, a tak je podľa neho „málo pravdepodobná“.
„Druhým variantom je postavenie múru, zrieknutie sa časti územia. Prežijeme aj bez Donbasu. Či je to možné? Je. Ibaže ako ukrajinský prezident nebudem obchodovať ani s kúskom ukrajinského územia. Nevzdáme sa nielen Donbasu, ale ani Krymu,“ vyhlásil prezident.
Tretí scenár podľa Porošenka obsahuje „obnovu ukrajinskej suverenity a ukrajinskej vlády“ na obsadených územiach. Podľa neho k tomu vedie cesta cez plnenie záväzkov z Minska. „V záujme ich dosiahnutia treba zastaviť boje, stiahnuť zbrane z línie frontu, prepustiť zajatcov a zapojiť pozorovateľov OBSE do procesu kontroly plnenia záväzkov,“ zopakoval Porošenko podmienky, ktoré však samotný Kyjev neplní.
Výnimkou je azda zastavenie paľby, o ktoré ukrajinského lídra pravdepodobne nedávno v Berlíne dôrazne požiadala nemecká kancelárka Angela Merkelová. A tak Porošenko aj v nedeľu tvrdil, že pracuje na plnení nad druhou v poradí možnosťou. S tým, že stále verí v plnenie minských záväzkov. Čo v jeho predstave znamená, ako povedal, „vrátenie ukrajinských území pod ukrajinskú suverenitu“.