Rezolúcia tiež vyzýva na úpravu existujúceho pravidla o návrate migrantov do prvej krajiny vstupu v rámci EÚ alebo na účinnejšie potieranie pašeráctva ľudí. Europoslanci svojou rezolúciou nadväzujú na stredajšiu rozpravu, ktorá sa rozvinula po vyhlásení predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera o stave Európskej únie. V ňom Juncker poslancom okrem iného predostrel najnovšie plány komisie na riešenie utečeneckej krízy, ktorá sa v posledných mesiacoch sužuje Európu.
Juncker v stredu predstavil plán prerozdelenia utečencov, ktorí sa teraz nachádzajú v Grécku, v Taliansku a v Maďarsku. Dohromady má byť takto v únii rozmiestnených 160 000 ľudí. Okrem toho však Juncker vyzval na prijatie trvalého mechanizmu rozmiestňovania migrantov, zostavenie zoznamu takzvaných bezpečných krajín pôvodu, posilnenie agentúry Frontex alebo pomoc krajinám, z ktorých ľudia utekajú.
Podobné uznesenia, ktorými poslanci podporili predovšetkým doterajšie plány na pomoc Grécku a Taliansku počas terajšej utečeneckej vlny, europoslanci schválili výraznou väčšinou už v stredu. Tiež štvrtková parlamentná rezolúcia, ktorú parlament schválil väčšinou 432 hlasov ku 142, zámery komisie víta. Namiesto doterajších ad hoc rozhodnutí je podľa poslancov potrebné zaujať dlhodobý prístup k azylovej politike a migrácii.
Podstatná časť deklarácie sa týka zaobchádzania s migračnými tokmi, vrátane rozlišovania medzi žiadateľmi o azyl a ekonomickými migrantmi. Parlament „víta iniciatívu komisie na premiestnenie a presídlenie“, vrátane novej iniciatívy na naliehavé premiestnenie migrantov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, z Grécka, Talianska a Maďarska. Poslanci tiež podporujú zámer Európskej komisie uviesť do praxe trvalý a záväzný mechanizmus premiestňovania utečencov v krízových situáciách. Ten by „pokiaľ možno bral do úvahy preferencie utečencov“.
Parlament upozornil, že súčasná situácia ukázala „poľutovaniahodný nedostatok solidarity zo strany vlád voči žiadateľom o azyl“. V súlade s nepísanou tradíciou europarlamentných deklarácií text nekritizuje priamo konkrétnych členských štátov, ale nie je tajomstvom, že v takzvaných starých členských krajinách a v inštitúciách EÚ silnie rozčarovanie nad postojom východných krajín EÚ, ktoré sa zdráhajú pristúpiť na Bruselom požadované prijatie administratívne prideleného počtu utečencov.
Rozdielnosť postojov bol v uplynulých dňoch jasne viditeľný aj počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu, ktoré sa v Štrasburgu utečeneckou krízou zaoberalo niekoľkokrát.
Európsky parlament sa pritom v deklarácii prihlásil aj k opatreniam, ktoré v rámci EÚ kontroverzie nevyvolávajú. Predovšetkým sa vyslovil za zachovanie schengenského priestoru voľného pohybu osôb, ktorý považuje za „jeden z najväčších úspechov európskej integrácie“, a zdôraznil nutnosť účinnej ochrany jeho vonkajších hraníc.
Europarlament podporil tiež zriadenie takzvaných hotspotov, teda miest identifikácie utečencov kvôli ich odlíšeniu a návratu nelegálnych migrantov. Lenže europarlament „členské štáty upozorňuje, že úspech takýchto registračných centier závisí od ich vôle premiestňovať utečencov z hotspotov na svoje územie“. Európsky parlament ďalej vyzval členské štáty na prísne trestanie pašerákov ľudí, ale „zatiaľ“ nemajú trestať tých, ktorí napríklad aj prevážaním migrantov dobrovoľne pomáhajú z humanitárnych dôvodov.
Poľutovanie potom Európsky parlament vyjadril nad tým, že „predstavitelia niektorých členských štátov a krajne pravicových strán využívajú súčasnú situáciu na podnecovanie protiimigračných nálad, zatiaľ čo z krízy obviňujú EÚ“. Komisiu a členské štáty europarlament vyzval na urýchlené prijatie opatrení proti násiliu a verbálnym prejavom nenávisti voči migrantom.