K jednomyseľnému schváleniu rezolúcie došlo po tom, ako mnohé západné štáty upozornili, že nastal čas, aby bola do vedenia OSN zvolená žena. V súlade s rezolúciou dostanú členské štáty k dispozícii životopisy kandidátov na najvyššiu funkciu v OSN a budú mať príležitosť položiť im otázky.
Funkčné obdobie súčasného generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna sa skončí 31. decembra 2016. Jeho nástupca sa ujme úradu 1. januára 2017. Kampaň pred voľbami nového generálneho tajomníka by sa mala začať hneď na úvod budúceho roka.
Procedúra výberu generálneho tajomníka OSN bola doteraz neverejná, zapájali sa do nej diplomati a vysokopostavení predstavitelia OSN, pričom mnohí zainteresovaní o nej hovorili ako o dohodovaní sa a presadzovaní záujmov tých-ktorých krajín snažiacich sa získať tento najprestížnejší diplomatický post.
Charta OSN sa k výberu nového generálneho tajomníka vyjadruje len vágne, keď sa v nej píše, že ho vymenúva Valné zhromaždenie OSN na základe odporúčania Bezpečnostnej rady (BR OSN). Tá má 15 členov – päť z nich je stálych a disponuje právom veta (USA, Rusko, Čína, Británia a Francúzsko), zvyšní desiati nestáli členovia sú volení na dva roky, takže ich vplyv je obmedzený. Mnohí diplomati sa vzhľadom na to sťažovali, že nemajú možnosť zasiahnuť do výberu.
Pokiaľ ide o meno potenciálnej prvej generálnej tajomníčky OSN – najčastejšie sa spomínajú dve Bulharky: Irina Bokovová, ktorá zastáva funkciu generálnej tajomníčky UNESCO, a podpredsedníčky Európskej komisie Kristalina Georgievová. V hre je aj bývalá novozélandská premiérka Helen Clarková. Podľa zdrojov OSN majú kandidáti z východnej Európy veľkú šancu uspieť pri výbere nového šéfa OSN – okrem iného aj pre to, že toto želanie vyjadrilo Rusko.