Je Rusko priateľ alebo protivník? Je to komplikovanejšie, tvrdí šéf NATO

"V migračnej kríze sa sústredíme na riešenie koreňov situácie, nestability, nepokojov. V krátkodobom horizonte hovoríme o kontrole hraníc, riešeniach pre Schengen, migračných politikách, s ktorými súvisia aj možné povinné kvóty. Je to však zodpovednosť Európskej únie. Situácia by bola chaotickejšia a zložitejšia, keby sa NATO púšťalo do vecí, ktoré má na starosti EÚ,“ povedal pre Pravdu Jens Stoltenberg, generálny tajomník Severoatlantickej aliancie, ktorý vo štvrtok navštívil Slovensko.

Jens Stoltenberg
Bývalý nórsky premiér Jens Stoltenberg je generálnym tajomníkom NATO od októbra 2014. Vo štvrtok prvý raz navštívil Slovensko.
Autor: ,

V novembri 2014 som robil rozhovor s vaším otcom (Thorvald Stoltenberg bol nórskym ministrom zahraničných vecí, poz. red.). Povedal mi, že vojenský konflikt medzi NATO a Ruskom neprichádza do úvahy. Ako sa na to pozeráte vy, ako to vníma aliancia?
Nevidíme žiadnu bezprostrednú hrozbu, ktorá by sa týkala akejkoľvek krajiny NATO. Jedným z dôvodov, prečo sme v tejto situácii, je, že aliancia poskytuje spojencom spoľahlivé prostriedky odstrašenia. Preto NATO existuje. Každý možný agresor proti aliančnej krajine by mal vedieť, že útok proti jednému štátu je útokom proti všetkým. Kým bude existovať takéto spoľahlivé odstrašenie, ako máme teraz, tak je pravdepodobnosť, že niekto napadne krajinu NATO, veľmi malá.

Rusko teda nie je bezprostrednou hrozbou. Je hrozbou?
Úloha Ruska je veľmi komplikovaná a komplexná na to, aby sme ju sa ju pokúšali rozdeliť do kategórií, že sme buď priatelia, alebo protivníci. Sme však svedkami meniaceho sa bezpečnostného prostredia. Rusko je zodpovedné za agresiu, za porušenie medzinárodného práva, keď nelegálne obsadilo Krym. Pokračuje tiež v destabilizácii východnej Ukrajiny. NATO sa musí prispôsobiť tejto situácii a robíme to. Investujeme viac do obrany, zvyšujeme pripravenosť našich vojenských síl a posilnili sme ich prítomnosť na východnom krídle aliancie. Je v tom zahrnutá ochrana vzdušného priestoru, viac vojenských cvičení. A zároveň sa usilujeme o ústretovejšie a konštruktívnejšie vzťahy s Ruskom. Verím, že nie je rozpor medzi silnou obranou a snahou o politický dialóg.

Rozprávame sa s Ruskom?
Áno. Vedieme s ním dialóg v rôznych formátoch. V NATO sa rozprávame s ruskými diplomatmi. Stretol som sa viac ráz s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. V aliancie sme rozhodli o zastavení praktickej spolupráce s Ruskom. Udržiavame však otvorené kanály pre politický dialóg. Okrem toho mnohé štáty NATO komunikujú na rôznych úrovniach s Moskvou. V normandskom formáte riešia Nemecko a Francúzsko s Ruskom, ako nájsť mierové riešenie pre konflikt na Ukrajine. Rusko bolo súčasťou procesu, ktorý viedol k dohode o iránskom jadrovom programe. Je tiež zapojené do hľadania politického riešenia pre Sýriu. Rozpráva sa s USA, s aliančnými spojencami. Takže s Ruskom vedieme dialóg. Môj odkaz k tomu znie, že kým sme silní a predvídateľní, tak je to dobrý základ pre komunikáciu.

Lenže Rusko stále tvrdí, že za problémy môže NATO. Kritizuje alianciu za cvičenia, za viditeľnejšiu prítomnosť na východe.
Všetko, čo NATO robí, má obranný charakter. Kroky aliancie sú primerané situácii a sú v súlade s medzinárodnými záväzkami našej organizácie. Rusko vojenskou silou zmenilo hranice v Európe. Moskva má jednotky v Gruzínsku, kontroluje dvadsať percent jeho územia. Porušuje medzinárodne uznané hranice krajiny. Rusko má vojakov v Moldavsku, v Podnestersku. A použilo silu pri anexii Krymu. Je to vzorec správania, na ktorý NATO musí odpovedať. Robíme to. Zvýšili sme pripravenosť našich síl. Poskytuje absolútnu bezpečnostnú garanciu všetkým spojencom.

Krajiny ako Poľsko či pobaltské štáty požadujú výraznejšiu stálu prítomnosť aliančných vojakov na ich území. Dôjde k tomu?
Už sme zvýšili našu prítomnosť na východnom krídle. Usporadúvame viac cvičení. Na rotačnej báze je v krajinách väčší počet vojakov. V Česku, kde som bol tiež na návšteve, som sa stretol s vojakmi z amerického konvoja, ktorý prejde aj Slovenskom. Ako súčasť uistenia spojencov máme viac lodí v Čiernom a Baltickom mori. Práve tiež začali fungovať malé veliteľstvá NATO v šiestich krajinách na východe aliancie. Okrem toho rozmiestnime aj vojenskú techniku. Všetko je to základom pre odstrašenie, ktoré NATO poskytuje.

Ste alebo nie ste zástancom stáleho rozmiestnenia aliančných vojakov na východe?
Ako som už povedal, zvýšili sme našu prítomnosť na východnom krídle. Je to súčasť toho, ako odstrašiť možného nepriateľa, čo je hlavnou úlohou NATO.

Aliancia nečelí len kríze na východe od svojich hraníc, ale je tu aj hrozba z juhu. Hovoríme o terorizme, zlyhávajúcich štátoch, utečeneckej kríze. Je naša rekcia na dianie na východe nejako spojená s tým, ako to vyzerá na juhu?
Nie priamo. Hovoríme o veľmi rozdielnych výzvach. Na východe je to v podobe Ruska štátny aktér, ktorý porušil medzinárodné právo a vojensky obsadil časť inej krajiny. Je to prvý raz od druhej svetovej vojny, čo sa také niečo stalo v Európe. Keď chcete spolupracovať so susedmi, musíte rešpektovať ich hranice. Je to základ. Ako nórsky politik mám tú skúsenosť, že sme vedeli spolupracovať s Ruskom. Do veľkej miery preto, lebo Moskva rešpektovala naše hranice. Bol to základ pre dôveru. Bol to prípad Nórska a Ruska. Nie je to však tak v prípade Kyjeva a Moskvy. Ale Rusko je štátny aktér. Bude tu aj naďalej a je to náš najväčší sused. Výzva na juhu je úplne iná. V podobe Islamského štátu (ISIL) tu hovoríme o neštátnom aktérovi. Je to teroristická organizácia a na juhu vidíme aj pokračujúce nepokoje a násilie. Naším cieľom je vyhladiť ISIL. Je to však iná hrozba ako to, čomu čelíme na východe.

Rusko aj ISIL veľmi účinne využívajú propagandu. Majú iné ciele, ale NATO sa musí vyrovnať aj s týmto prvkom. Ako aliancia čelí propagande, hybridnému konfliktu?
NATO a spojenci nikdy nebudú reagovať na propagandu propagandou. Nefungovalo by to. Som si tiež istý, že pravda sa v dlhodobej perspektíve presadí. Sme demokratické spoločnosti, ktoré vedú otvorenú debatu. Je to najlepší nástroj proti propagande. Videli sme, že za posledný rok sa zvýšila podpora pre NATO v spojeneckých krajinách. A znížila sa popularita Ruska. Samozrejme, čísla sa v jednotlivých štátoch trocha rôznia, ale celkovo je to nárast podpory pre alianciu. Sú tu aj problémy. Čelíme propagande, dezinformáciám. Musíme byť pripravení na to odpovedať. Nie však použitím vlastnej propagandy, ale prostredníctvom otvorenej, demokratickej debaty.

Čo hovoríte na názor, ktorý nezaznieva len z Ruska, že Západ, NATO, USA sú zodpovedné za to, čo sa deje na Blízkom východe a v severnej Afrike v súvislosti s utečeneckou krízou. Tvrdí to aj slovenský premiér Robert Fico. Súhlasíte s tým, že najmä v Líbyi, kde NATO zasiahlo, máme čo naprávať?
Treba sa poučiť zo skúseností, ktoré máme. Učím sa každý deň a dúfam, že v tom budem pokračovať. Je to aj prípad NATO. Chcel by som však zdôrazniť, že v politike čelíme jednej z najťažších dilem. Je ňou, kedy máme použiť vojenskú silu a kedy nie. Poznáme prípady, keď bolo medzinárodné spoločenstvo ostro kritizované, že nepoužilo vojenskú silu. Genocída v Rwande. Masaker v Srebrenici. Potom sme na Balkáne použili silu. Myslím si, že to bolo dôležité pre nastolenie mieru a stability. V Líbyi NATO naplnilo mandát OSN týkajúci sa ochrany civilistov. Problém je v tom, že sme urobili málo preto, aby sme krajinu stabilizovali. Nebola to však len zodpovednosť aliancie, ale celej medzinárodnej komunity. Čo sa týka Sýrie, tak tam sme nezakročili. Nie sú tam medzinárodné jednotky či vojaci NATO. Sýria je pritom skutočná katastrofa. Lenže myšlienka, že aliancia v tejto krajine spôsobila konflikt, je úplne nesprávna. NATO teraz spolupracuje s vládami v Afganistane, Iraku, Jordánsku či Tunisku, aby im pomohlo pri stabilizácii situácie. Som na sto percent presvedčený, že toto je z dlhodobého hľadiska jediný spôsob, ako nastoliť mier v severnej Afrike cez Blízky východ až po Afganistan.

Predpokladáte, že NATO sa nejako vojensky zapojí do riešenia situácie v Sýrii?
Všetci alianční spojenci sa zapojili do koalície bojujúcej proti ISIL. Niektorí bombardujú pozície Islamského štátu v Iraku a Sýrii. Dôležité je, aby sme pomáhali stabilizovať krajiny v regióne. Vyžaduje si to čas a súčasťou toho bude aj dlhodobé riešenie migrantskej krízy. Tak, aby z týchto štátov ľudia odchádzali v menšom počte.

Akú úlohu má aliancia v utečeneckej kríze?
Máme svoju rolu. Podieľame sa na riešení koreňov krízy. V Afganistane máme tisíce vojakov, ktorí pomáhajú miestnym silám, aby stabilizovali krajinu. Spolupracujeme s Jordánskom, ktoré je ostrovom pokoja v oceáne nepokoja. Jordánsko je kľúčovou krajinou pri vytváraní stability na Blízkom východe. Práve sme sa dohodli s irackou vládou na tom, že jej budeme pomáhať pri budovaní obranných kapacít. Spolupracujeme aj so štátmi severnej Afriky. Je to preto, aby sme vytvárali stabilitu, bez toho, aby sme niekde museli nasadiť veľké množstvo jednotiek. Nie je to jednoduchý postup, potrvá to dlho a nebude to hladké. Jedinou alternatívou je však pokúsiť sa stabilizovať krajiny, z ktorých migranti prichádzajú. NATO sa na tom podieľa a sme pripravení urobiť ešte viac.

Český podpredseda vlády Andrej Babiš povedal, že aliancia má zabezpečiť európske hranice. Budete to riešiť?
V migračnej kríze sa sústredíme na riešenie koreňov situácie, nestability, nepokojov. Je to dlhodobý proces. V krátkodobom horizonte hovoríme o kontrole hraníc, riešeniach pre Schengen, migračných politikách, s ktorými súvisia aj možné povinné kvóty. Je to však zodpovednosť Európskej únie. Situácia by bola chaotickejšia a zložitejšia, keby sa NATO púšťalo do vecí, ktoré má na starosti EÚ. Pre jednotlivých aktérov v medzinárodnom spoločenstve platí, že si delia úlohy.

Utečenecká kríza je spojená aj s rastom ISIL. Čo súčasná situácia znamená z bezpečnostného hľadiska pre alianciu?
Hlavne sa sústredíme na pokračujúcu ľudskú tragédiu. Tisíce ľudí prišli o život, keď sa snažili dostať do Európy. Ich príbehy a fotografie nás všetkých zasiahli. Je to moja hlavná starosť. Potom však, samozrejme, hovoríme o rôznych výzvach, ktoré musíme zvládnuť spoločne. Musíme si však podeliť úlohy. NATO má svoju rolu z dlhodobého hľadiska. Podieľame sa na stabilizácii krajín. EÚ tiež pomáha, ale rovnako sa sústredí na riešenie momentálnych problémov.

Súvisiace články:

Naďa Savčenková

Dvaja Rusi väznení na Ukrajine dostanú milosť, zrejme výmenou za Savčenkovú

25.05.2016 10:10

Dvaja ruskí vojaci odsúdení na Ukrajine podali žiadosť o milosť, ktorej chce prezident Petro Porošenko bezodkladne vyhovieť.

belgicko, brusel, protest, demonštrácia, šéf polície,

Šéfa bruselskej polície zranili počas protivládnej demonštrácie

25.05.2016 09:57

Šéf bruselskej polície utrpel zranenia počas utorkových násilností v závere masovej demonštrácie proti úsporným opatreniam vlády, informovala agentúra AP.

ukrajinská ambasáda v Bratislave, ukrajinská ambasáda,

Ukrajina: Cigaretovým škandálom sa zaoberá prokuratúra, diplomatku stiahli

25.05.2016 09:46

Prokuratúra Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny začala trestné konanie voči zamestnancom veľvyslanectva Ukrajiny na Slovensku.

most Lafrankony, kolóny, doprava, autá

Bratislava: Pre únik plynu uzavreli Lamačskú cestu, doprava kolabuje

25.05.2016 10:26, aktualizované: 10:42

Pre únik plynu, ku ktorému došlo pravdepodobne počas stavebných prác na Ulici Cesta na Červený most v Bratislave, je neprejazdná a uzatvorená Lamačská cesta.

Naďa Savčenková

Savčenková by zrejme do konca mája mohla byť na slobode

25.05.2016 10:10

Dvaja ruskí vojaci odsúdení na Ukrajine podali žiadosť o milosť, ktorej chce prezident Petro Porošenko bezodkladne vyhovieť.

belgicko, brusel, protest, demonštrácia, šéf polície,

Šéfa bruselskej polície zranili počas protivládnej demonštrácie

25.05.2016 09:57

Šéf bruselskej polície utrpel zranenia počas utorkových násilností v závere masovej demonštrácie proti úsporným opatreniam vlády, informovala agentúra AP.

ukrajinská ambasáda v Bratislave, ukrajinská ambasáda,

Ukrajina: Cigaretovým škandálom sa zaoberá prokuratúra, diplomatku stiahli

25.05.2016 09:46

Prokuratúra Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny začala trestné konanie voči zamestnancom veľvyslanectva Ukrajiny na Slovensku.