„Prezident Porošenko a šéf kabinetu Jaceňuk vyzývajú na sprísnenie protiruských sankcií. Rusko je pre nich agresorom. Pritom v rámci takejto rétoriky pálenia mostov Kyjev v ultimatívnom tóne žiada od Moskvy skresať dlhy. Ukrajina však kriticky závisí od Ruska, a preto spomínaný tón môžu nasadiť iba ľudia, ktorí pochopili, že nemajú žiadnu šancu,“ konštatoval cez víkend pre spravodajskú agentúru Charkov ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij, riaditeľ kyjevského Centra politického výskumu. Podľa neho na pozadí krízy s utečencami, odstredivými tendenciami Londýna a trvajúcimi gréckymi problémami každým dňom slabne nádej Ukrajiny na vstup do EÚ. „A opačný zvrat nemožno čakať ešte niekoľko rokov. Navyše, keď Európa je na začiatku veľkej krízy,“ upozornil Pogrebinskij.
V pravidelnej sobotňajšej relácii Právo vedieť ruskej televízie TVC sa v priamom prenose Pogrebinskij dotkol aj minských rokovaní na najvyššej úrovni, ktoré sú naplánované na 2. októbra. „Dôvody na opätovné zvolanie kvarteta boli dva. Prvým je potreba dohodnúť sa na ďalšej etape minského dialógu. Druhým sú komunálne voľby v Donbase. Pre Kyjev sú nemysliteľné, aj keby sa konali prísne podľa kyjevských zákonov. V každom prípade totiž volebné víťazstvo bude patriť ľuďom, ktorí nie sú iní ako Zacharčenko alebo Plotnickij (lídri samozvaných republík DLR a LĽR). Pre Berlín a Paríž je však dôležité, aby sa voľby konali, pretože sú garanciou plnenia dohôd z Minska. Ich výsledky prinesú legitimitu silám, ktoré dnes riadia samozvané republiky,“ tvrdí Pogrebinskij. Podľa neho z toho vyplýva, že s nimi bude treba rokovať čo je pre Porošenka neprijateľné. „Súčasná vládna moc v Kyjeve totiž akékoľvek ústupky chápe ako zradu národných záujmov,“ dodal Pogrebinskyj.
Ukrajinský politológ sa zmienil aj o postoji USA. Podľa neho sa dá zhrnúť takto: treba konať tak, aby mal Západ stále šancu, aby Kyjev nabral síl a zlikvidovať ruský vplyv v oblasti. „Technológia je jasná – svetu treba ukázať že Ukrajina plní záväzky a Moskva naopak,“ vyslovil názor Pogrebinskij. Riešenie situácie v Donbase vidí v udelení skutočnej autonómie vrátane zotrvania samozvaných republík v Ukrajine v rámci jej konfederatívneho usporiadania. Je tu však podľa neho aj hrozba druhej možnosti – strata Donbasu minimálne na nejaký čas. „Podľa toho, čo zvolí Kyjev. V prípade ak odmietne autonómiu, tak Donbas bude žiť vlastný život,“ povedal ukrajinský politológ.
Na otázku, ako je to s prejavmi nacizmu na Ukrajine, konštatoval, že existuje prápor Azov a časť národnej gardy, ktorí sú verejnými nacistami. „Je tu ešte aj Pravý sektor. Problém však nespočíva v pomenovaní. Dôležité je, že v kontexte modernej politickej kultúry sa nacizmus stal jej súčasťou,“ pripomenul Pogrebinskij.
Na adresu súčasného rozloženia politických síl na Ukrajine pripomenul, že premiér Jaceňuk „úplne stratil akúkoľvek politickú perspektívu“. Dokumentoval to jeho popularitou, ktorá sa dnes blíži k nule a aj jeho stranu pohltil Porošenko. „Jaceňuk nekonkuruje už nikomu. Dnes stoja proti sebe Porošenko a Kolomojskij. Druhý z nich stavil na politika, ktorý už bol na ukrajinskej politickej scéne,“ povedal Pogrebinskij. Na otázku, či ide o Juliu Tymošenkovú, sa len záhadne usmial. „Jaceňuk je v premiérskom kresle doteraz preto, lebo ho tam držia naši americkí priatelia, ktorí si myslia, že zatiaľ má v ňom zotrvať. A špekulácie o možnej zámene Saakašvilim ostanú podľa mňa iba špekuláciami,“ dodal kyjevský politológ.
Čo bude znamenať pre samozvané republiky v Donbase, ak sa bude napĺňať litera dohôd z Minska, bola jedna z otázok pre Pogrebinského, ktorý reagoval: „Bude to pre spomínané republiky ťažká cesta do mierového života. Pravdepodobne možno očakávať zmenu v ich vedení. Prídu ľudia, ktorých úlohou nebude bojovať, ale budovať mierový život. Otázka však spočíva v inom. Nezatúžia po autonómii aj ďalšie ukrajinské oblasti, čo by znamenalo rozpad štátu? A z toho mám veľké obavy.“
Dianie súvisiace s Ukrajinou
Šéfovia diplomacií Nemecka, Francúzska, Ruska a Ukrajiny dosiahli počas víkendového rokovania „významný pokrok“ pri riešení ukrajinskej krízy. Podľa nemeckého ministra Franka-Waltera Steinmeiera existujú dobré vyhliadky na skoré podpísanie konkrétnej dohody v súvislosti so sťahovaním zbraní z frontových línií. Rovnako by sa podľa neho mohlo začať s odstraňovaním nášľapných mín. Steimeier o. i. oznámil, že ministri sa dohodli na upevnení nedávno dohodnutého prímeria medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami. Upozornil však, že stále existujú „zložité a sporné otázky“. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov charakterizoval schôdzku ministrov ako dôležitú etapu prípravy summitu najvyšších predstaviteľov Nemecka, Francúzska, Ruska a Ukrajiny, venovaný ukrajinskej kríze, ktorý bude 2. októbra v Paríži. Sobotňajšiemu rokovaniu ministrov predchádzala telefonická konferencia nemeckej kancelárky s prezidentmi troch štátov. Angela Merkelová, François Hollande, Vladimir Putin a Petro Porošenko predovšetkým uvítali dodržiavanie najnovšieho prímeria, ktoré platí od 1. septembra.