Poľsko podľa denníka Gazeta Wyborcza ponúkne prijatie celkom 7 500 utečencov namiesto doteraz navrhovaných 2 000, čo by mal byť dostačujúci počet. Asselborn verí, že nový návrh Luxemburska by mal byť pre partnerov prijateľný. V rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk vyjadril nádej, že „veľká európska krajina, akou je Poľsko, môže strhnúť ďalšie krajiny Visegrádskej skupiny k väčšej európskej solidarite“.
Asselborn je preto optimistom v tom, že v utorok bude uzatvorená dohoda o rozdelení 120-tisíc utečencov z Grécka, Talianska a možno Maďarska medzi ostatné krajiny EÚ. Asselborn, ktorý predsedá rozhovorom EÚ o migrácii, dnes novinárom v Bruseli povedal, že kompromis vypracovaný jeho tímom „by mal priniesť konsenzus. Myslím si, že (navrhovaný plán) je veľmi vyvážený“, dodal.
Po tom, čo Maďarsko odmietlo do systému zahrnúť utečencov na svojom území, však v utorok ministri vnútra budú podľa všetkého presúvať „iba“ 66 000 ľudí, na čo by mal byť poľský návrh dostačujúci.
Agentúra AFP s odvolaním sa na nemenované zdroje luxemburského predsedníctva EÚ uviedla, že nový návrh počíta okrem iného s tým, že Maďarsko zmizne zo zoznamu krajín, ktoré by mali vybudovať centrá pre prvé zaregistrovanie migrantov prichádzajúcich do únie. Maďari by sa mali nanovo zaviazať, že prijmú určitý počet utečencov.
Kaliňák nevie, či sa bude v utorok hlasovať o kvótach
Minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý mimoriadne rokuje v Bruseli s ministrami vnútra členských štátov, nevie odhadnúť, či v utorok budú o povinnom mechanizme prerozdeľovania utečencov hlasovať. Povedal to na brífingu pred mimoriadnym stretnutím ministrov vnútra krajín EÚ.
Pozícia Slovenska je pritom podľa šéfa rezortu vnútra dlhodobo známa, systém kvót odmietame podľa jeho slov ako „všeobecne nesprávny a zlý princíp, ktorý vôbec neodráža reálny stav migračnej krízy v Európe.“ „Ak nás dnes kvalifikovanou väčšinou prehlasujú, budeme situáciu riešiť až vtedy, keď nastane,“ poznamenal.
Kaliňák je však toho názoru, že téma systému prerozdelenia utečencov vôbec nemala byť na stretnutí ministrov vnútra únie. „Toto nie je čisto profesionálna otázka, ale politická otázka, pričom ministri vnútra by sa mali držať svojho remesla a venovať sa čisto profesionálnym aspektom realizácie bezpečnosti a ochrany občanov našich krajín a nie rozhodovať o čisto politickej téme,“ povedal novinárom. Kvóty by tak mali byť na stole samotného summitu lídrov Európskej únie, ktorý bude v Bruseli v stredu 23. septembra. „Premiéri by mohli načúvať viac racionálnym argumentom,“ poznamenal.
Racionálna diskusia a racionálne zhodnotenie aktuálnej situácie je to, čo minister vnútra očakáva od dnešného stretnutia. Ide totiž podľa neho o situáciu, ktorá sa mení každým dňom. „Pred týždňom sme tu stáli s tým, že Chorvátsko a Slovinsko nemali žiadny problém, dnes je problém u nich dosť veľký,“ vysvetlil Kaliňák. Pokračoval, že „treba konečne začať hovoriť o veciach, ktoré reálne trápia Európu.“ Existuje tu podľa neho snaha urobiť z kruhu štvorec, vybrúsiť situáciu, základ však zostáva rovnaký. Šéf rezortu upozornil na to, že akýkoľvek kvótový systém, či už povinný, nepovinný alebo dočasný je nesprávny, pretože nefunguje a fungovať nebude.
Krajiny V4 kvóty odmietajú
Ministri vnútra krajín EÚ sa v utorok pokúsia nájsť kompromis pri prerozdelení 120 000 žiadateľov o azyl medzi krajiny únie. Slovensko spolu s ďalšími štátmi Visegrádskej skupiny (V4 – Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) ďalej odmieta povinné kvóty a pomáhať chce len dobrovoľne. Je pravdepodobné, že ak sa jednotu nepodarí nájsť až priamo na ministerskej úrovni, rozhodne o veci hlasovanie.
Ministri vnútra sa nad plánom Európskej komisie ako rozdeliť 120 000 Sýrčanov, Iračanov a Eritrejčanov z migráciou najzaťaženejších krajín mimoriadne schádzajú druhýkrát. Už minulý týždeň v pondelok dala V4 svoj odmietavý postoj ku kvótam jasne najavo.
Krajiny zo západu Európy a predovšetkým Nemecko a Francúzsko sú naopak jednoznačnými zástancami využitia systému kvót a plán považujú za prejav európskej solidarity. Pôvodne malo prerozdelenie uľahčiť Taliansku, Grécku a Maďarsku; Budapešť sa však podieľať nemieni.
Luxemburské predsedníctvo únie sa snaží nájsť kompromis a o veci intenzívne rokujú diplomati. Niektoré verzie chystaných dokumentov, ktoré unikli do médií, zmienku o povinných kvótach vôbec neobsahovali. A diplomati predsedníckej krajiny ešte v pondelok túto otázku označovali do značnej miery za umelý problém. Napriek tomu ani v pondelok zásadný pokrok smerom k dohode nenastal. Veľvyslanci krajín únie sa zídu ešte raz v utorok dopoludnia.
O otázke by na ministerskom rokovaní nakoniec mohlo rozhodnúť hlasovanie. To by krajiny odmietajúce kvóty s veľkou pravdepodobnosťou prehrali. Hlasuje sa takzvanou kvalifikovanou väčšinou. Znamená to, že pre návrh sa musí vysloviť najmenej 55 percent hlasujúcich krajín, ktoré však spolu predstavujú najmenej 65 percent celkového počtu obyvateľov únie.
Hlasovať nebudú tie štáty, ktoré majú výnimku a ak si môžu vybrať, rozhodnú sa na pláne nezúčastniť. Dánska sa vec netýka vôbec, slobodu voľby majú Británia a Írsko. Takzvanú blokačnú menšinu, ktorá môže návrh zastaviť, tvoria najmenej štyri krajiny, reprezentujúci avšak cez 35 percent obyvateľov únie. Členský štát navyše môže stále požiadať o hlasovanie podľa starších pravidiel, keď každá krajina dostáva pridelený počet hlasov.
V takom prípade by pre prijatie návrhu bol potrebný súhlas väčšiny členských krajín, ktoré dajú v súčte dohromady najmenej 260 z 352 hlasov a najmenej 62 percent občanov únie. V stredu sa v Bruseli zíde kvôli migrácii mimoriadny summit, otázku prerozdelenia migrantov by však lídri krajín priamo riešiť nemali.