Šíria sa mýty o deväťdesiatpercentnom podiele ekonomických migrantov, ktorí v Európskej únii nemajú nárok na azyl. Priestor na manipuláciu s faktami ponúka nielen chaos, sprevádzajúci registráciu živelne prúdiacich žiadateľov o azyl, ale aj meniace sa zloženie prichádzajúcich a štatistické údaje zaostávajúce za reálnym stavom.
Čísla, ich aktuálnosť a dôveryhodnosť, sú pritom kľúčové pri vyhodnocovaní súčasnej migračnej krízy. Podľa najčerstvejších údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) cez Stredozemné more do Európy sa tento rok už preplavilo bez necelých dvoch stoviek rovného pol milióna migrantov. Suverénne najviac – až 54 percent z nich pochádza zo Sýrie.
Krajina pôvodu je v tomto prípade smerodajná pri odhade, koľko zo žiadateľov má prednostné právo na azyl a koľkých treba preveriť, či nejde o ekonomických migrantov. Utečencom z vojnou zmietanej Sýrie totiž v Nemecku prislúcha najvyšší stupeň ochrany s prakticky stopercentnou šancou získať azyl.
Hlavná cieľová krajina súčasnej migračnej vlny veľmi ústretovo pristupuje aj k žiadostiam Iračanov (90-percentný stupeň ochrany) a Eritrejčanov (80 percent), kým kritériá pre ostatných sú už prísnejšie (Afganci – 40 percent, Pakistanci 12 percent, Nigérijčania 6 percent a obyvatelia balkánskych krajín, ktoré Berlín nedávno oficiálne uznal za bezpečné, majú fakticky nulové vyhliadky na azyl).
V novom rebríčku UNHCR druhú najpočetnejšiu skupinu migrantov, ktorí tento rok dorazili do Európy, tvoria Afganci (13 percent), nasledovaní Eritrejčanmi (7 percent), Iračanmi, Pakistancami a Nigérijčanmi (po 3 percentá).
Ako si však vysvetliť veľký rozpor medzi nedávno zverejnenými údajmi Eurostatu, štatistického úradu EÚ, podľa ktorých Sýrčania tvoria iba pätinu žiadateľov o azyl, a tvrdením UNHCR, že Sýrčanov je medzi migrantmi viac ako polovica? Háčik je v tom, že Eurostat síce svoju správu zverejnil iba pred desiatimi dňami, ale dáta odzrkadľujú stav v druhom štvrťroku, odkedy sa situácia rapídne zmenila.
Úrady v Macedónsku, Srbsku i Maďarsku, hlavných tranzitných uzloch na balkánskej migračnej trase, od leta hlásia neprestajný nárast podielu sýrskych utečencov, ktorých je bezkonkurenčne najviac. Takmer úplne sa medzičasom zastavil prílev Kosovčanov a Albáncov, ktorí začiatkom roka tvorili v Maďarsku väčšinu migrantov, v poslednom období však v EÚ ich žiadosti o azyl začali hromadne zamietať.
Otázne však zostáva, koľkí z migrantov, čo sa vydávajú za Sýrčanov, nimi skutočne sú. Nemecké ministerstvo vnútra predpokladá, že falošných Sýrčanov je asi tretina. Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) tiež zaznamenala, že časť migrantov v gréckych záchytných táboroch chce dosiahnuť lepšie vyhliadky na azyl falošnými sýrskymi pasmi.
„Odhadujeme, že podiel falzifikátov medzi sýrskymi pasmi predstavuje približne desať percent,“ cituje hovorkyňu Frontexu Ewu Moncurovú agentúra DPA. Podľa nej sa za Sýrčanov pokúšajú vydávať najmä Afganci. Po falzifikátoch však siahajú aj „skutoční“ Sýrčania. Vzhľadom na chaos pri úteku, snahu zatajiť svoju pravú totožnosť pred teroristami Islamského štátu či bojovníkmi iných zoskupení, mnohí sa svojich pravých dokladov zbavujú už v Sýrii a potom v Turecku si načierno kupujú nepravé.
Na identifikáciu osôb v prijímacích centrách však pasy, či už pravé, alebo falošné, nie sú jediným – a ani rozhodujúcim – podkladom, tvrdí Moncurová. Frontex podľa nej zamestnáva tlmočníkov, aby ohodnotili jazykové schopnosti a prízvuk migrantov a zadávali im rôzne lokálne „chytáky“.
„Ak niekto tvrdí, že je zo Sýrie, ale nevie, akou menou sa tam platí, alebo ako sa volá hlavná ulica v Damasku, začneme mať pochybnosti,“ povedala hovorkyňa Frontexu pre denník Washington Post. Agentúra podľa nej v najbližších týždňoch zdvojnásobí počet pracovníkov v Grécku, čo by malo pomôcť odhaliť falošných utečencov, zadržať ich a urýchlene deportovať.