Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá vystúpila bezprostredne po ňom, musí Európska bezpečnostná a zahraničná politika odstraňovať príčiny, ktoré ľudí nútia, aby opúšťali svoje domovy. Potreba k tomu sú podľa nej rýchle rozhodnutia aj peniaze.
„Ak v tomto historickom teste obstojíme, vyjdeme z krízy silnejší,“ vyhlásila nemecká kancelárka o situáciu, keď dvadsaťosmička len ťažko hľadá, ako naložiť so státisícmi prichádzajúcimi z krízových oblastí.
Podľa šéfa Elyzejského paláca čelí Európa kríze bezpečnosti a jednoty, ktoré sú vyvolané terorizmom, občianskymi vojnami a z nich plynúcim prílivom utečencov. „Každá kríza znamená vyvolanie strachu. Musíme so strachom žiť, ale nesmieme sa nechať strachom ovládnuť,“ apeloval Hollande na krajiny EÚ, aby sa nesnažili uzatvárať pred svetom a neodmietali utečencov.
Do politického riešenia situácie v Sýrii by sa podľa neho mali zapojiť a spoločne o ňom s Európou rokovať taktiež Irán či Rusko, ktoré nedávno začalo nálety na rôzne opozičné skupiny v niekoľkých sýrskych regiónoch. Inak hrozí, že táto kríza prerastie v totálnu vojnu, ktorá bude mať pre Európu nedozerné následky, varoval Hollande.
„Musíme sa pokúsiť zastaviť príliv migrantov,“ poznamenala Merkelová. Nie je podľa nej možné sa v dobe internetu uzavrieť pred dianím vo svete. Problém v Sýrii by tak aj podľa Merkelovej mal byť riešený v spolupráci všetkých medzinárodných hráčov.
V niektorých krajinách EÚ v súčasnosti existujú tlaky na obnovenie vnútorných hraníc medzi jednotlivými štátmi únie, čo má zabrániť voľnému pohybu neregistrovaných utečencov a migrantov. „Spochybňovanie schengenského priestoru navrátením hraníc by bola tragická chyba. Je potrebné riešiť vonkajšie hranice posilnením ochrany štátov na okraji EÚ,“ vyhlásil francúzsky prezident.
Európa by podľa neho mala vytvoriť jednotky spoločnej ochrany vonkajších hraníc a spoločnú pobrežnú stráž.
Nemecká kancelárka zároveň pripomenula, že pomoc potrebujú predovšetkým sýrski susedia. „Turecko zohráva kľúčovú úlohu. Je to náš priamy sused,“ uviedla Merkelová. Takisto zdôraznila potrebu boja s prevádzačmi a pašerákmi ľudí i nutnosť lepšej ochrany vonkajších hraníc únie.
Merkelová zopakovala, že riešenie utečeneckej krízy nie je možné bez spravodlivého systému prerozdeľovania utečencov medzi členské štáty dvadsaťosmičky. Podobný systém ale odmietajú niektoré krajiny EÚ vrátane Slovenska.
„Dublinské pravidlá sú vo svojej súčasnej podobe zastaraná,“ myslí si nemecká kancelárka. Pravidlá určujúce podobu európskeho rozhodovania o azyl bola podľa Merkelovej dobre premyslená, ale tvárou v tvár terajšej kríze neobstála. „Preto potrebujeme nový prístup založený na spravodlivosti a solidarite,“ vyhlásila.
Okrem utečeneckej krízy hovorili obaja štátnici tiež o ekonomickej situácii eurozóny a Grécka, situáciu na Ukrajine či potrebe obhajovať spoločné európske hodnoty.
V europarlamente prišli viac ako štvrťstoročie po spoločnom vystúpení kancelára Helmuta Kohla a prezidenta Françoisa Mitterranda z revolučného roku 1989. Hollande v tejto súvislosti spomenul, že medzi oboma návštevami existujú paralely. Aj ich predchodcovia vraj do Európy prijímali nových európskych občanov, „ktorým sa však vtedy nehovorilo utečenci“. Išlo vtedy o desiatky miliónov obyvateľov postkomunistických krajín.