V roku 1989 takto spoločne prehovorili ich predchodcovia. Prezident François Mitterrand a kancelár Helmut Kohl. Vtedy sa rúcala železná opona a Európa sa menila. A dnes nami otriasa nová dráma. Pripomenul to Hollande.
Líderstvo Paríža a Berlína?
"Máme tu obrovskú vlnu migrantov, ktorú spôsobila destabilizácia susedných regiónov. Neexistuje hranica ani ostnatý drôt, ktoré by nás ochránili. Nemôžeme pred krízami zatvárať oči,“ vyhlásil Hollande, podľa ktorého Európa nesmie cúvnuť a na obzore by mal byť cieľ federácia európskych štátov.
"Európa stojí pred zaťažkávacou skúškou. Ľudia u nás hľadajú útočisko. Utekajú pred vojnami, najmä pred občianskym konfliktom v Sýrii,“ pripomenula Merkelová s tým, že na Európu čaká globálna úloha. Kancelárka uviedla, že Európa musí poskytnúť jednoznačný príspevok k riešeniu vojen, konfliktov a chudoby.
O Nemecku a Francúzsku sa v histórii často hovorilo ako o motore európskej integrácie. Už samotné spoločné vystúpenie Merkelovej a Hollanda je jeho ukážkou. "Je to jasný pokus od týchto politikov oživiť myšlienku francúzsko-nemeckého líderstva v Európe,“ reagovala pre Pravdu na vyhlásenia politikov Carine Germondová, odborníčka na európsku politiku z Maastrichtskej univerzity.
Hoci sa Merkelová a Hollande dotkli vo svojich prejavoch viacerých tém, stále sa vracali k utečeneckej kríze a k problémom, ktoré s ňou súvisia. Francúzsky prezident tvrdí, že je pochopiteľné, že v krízach sa bojíme, nemôžeme sa však strachom nechať ovládať. "Musíme spolupracovať, neskryjeme sa pred tým, čo sa deje vo svete. Musíme sa pridŕžať našich hodnôt a záujmov. Riešením je len silná Európa,“ vyhlásil Hollande.
"Poznáme z vlastnej histórie dôvody, pre ktoré ľudia prichádzajú k nám. Európa bola stáročia priestorom, z ktorého sa utekalo. Teším sa, že je za nami obdobie, keď sme sa nenávideli, keď sme proti sebe bojovali,“ vyhlásila aj Merkelová.
"Musíme hľadať spoločné riešenie. Došlo k zjednoteniu Nemecka aj Európy. Môžeme sa na to pozrieť s vďakou aj pýchou. Nebola to samozrejmosť. Vládla skepsa, pokiaľ ide o počet krajín, ktoré by mali byť súčasťou projektu. Mnohí vnímali slobodu pohybu ako hrozbu pre pracovné miesta.
Európske prostriedky sa však delili medzi nové členské krajiny. Pomohlo to k väčšej slobode, získali sme na tom, že sme rozmanitejší. Prispelo to k tomu, aby sme mali viac Európy. Prekonanie rozporu medzi Západom a Východom je gigantický úspech,“ uviedla kancelárka.
Obaja politici sa len v náznakoch dotkli toho, že utečenecká kríza predsa len Európu delí. Viaceré východoeurópske krajiny odmietli kvóty na delenie žiadateľov o azyl. Slovensko sa toto rozhodnutie, ktoré sa nezrodilo na základe konsenzu, ale pri hlasovaní krajín EÚ, chystá napadnúť na súde.
Experti tvrdia, že spoločné francúzsko-nemecké vystúpenie je však aj znakom zmierenia pôvodne nie úplne rovnakých pozícií Paríža a Berlína k utečeneckej kríze. "Hollande bol pôvodne proti kvótam,“ pripomenul pre Pravdu politológ Alistair Cole z Cardiffskej univerzity.
Teraz francúzsky prezident hovorí o solidarite. "Do Európy prišlo 600-tisíc ľudí. Utekajú pred vojnou a masakrami, ďalší hľadajú lepší život. Mnohí cestou zahynuli. Európa musí zachraňovať životy. Musíme pomôcť Taliansku, Grécku, balkánskym krajinám. Musíme pomôcť Turecku, aby ono pomohlo nám. Je potrebné rozdeliť žiadateľov o azyl medzi jednotlivé európske krajiny. Všetko, na čom sme sa dohodli, musíme teraz rýchlo uplatniť,“ uviedol Hollande.
Merkelová zároveň priznala, že dublinský systém, podľa ktorého musia azylanti podávať žiadosti v prvej krajine EÚ, do ktorej prídu, je prekonaný. Lídri tiež pripomenuli, že opätovné zavedenie vnútorných schengenských hraníc by bolo tragickou chybou, Európa však musí chrániť svoje vonkajšie hranice. Kancelárka vyjadrila pochopenie aj pre ekonomických migrantov, keď podľa nej nikto neopustí domov dobrovoľne, ale zároveň im odkázala, že v Európe nemôžu zostať.
Aj Merkelová aj Hollande sa zhodli na tom, že riešiť krízy je potrebné tam, kde vznikajú. "Daeš (iný názov pre Islamský štát, pozn. red.) a džihádisti bojujú proti tomu, čo predstavujeme. Režim Bašára Asada prispieva k tejto katastrofe. Čo sa deje v Sýrii, tak to nadlho určí osud regiónu. Náboženské konflikty sa nás budú týkať. Môže to byť totálna vojna.
Je potrebné zareagovať. Musíme mať pre Sýrčanov inú alternatívu, ako sú Daeš alebo Asad. Musíme na tom spolupracovať s Ruskom, Iránom, krajinami Perzského zálivu, USA,“ povedal Hollande. "Našu zahraničnú a rozvojovú politiku je potrebné viac orientovať na riešenie konfliktov,“ uviedla aj Merkelová. "Utečenci zmenili program Európy. Ak to máme zvládnuť, musíme konať tam, kde sú problémy. Sme bezprostredne prepojení s globálnymi udalosťami. Či sa nám to páči, alebo nie,“ tvrdí kancelárka.
Najmä symbolické vystúpenie
"Otázkou je, či budú po spoločných vyhláseniach nasledovať aj spoločné činy,“ reagovala trocha skepticky odborníčka na EÚ Aline Sierpová z Maastrichtskej univerzity. "Je možné, že zostaneme len pri symbolickej politike. Ale nedá sa vylúčiť, že solidarita, ktorú ukazujú Merkelová a Hollande, bude mať vplyv aj na úrovni únie. Že budeme hľadať spoločné odpovede, na čo sme v posledných mesiacoch zabúdali,“ uviedla pre Pravdu Sierpová.
"Je to pozitívny signál, ale najmä zo symbolického hľadiska,“ myslí si o vystúpení politikov v europarlamente aj Germondová. "Mnohé zásadné problémy budú ďalej narúšať úlohu Paríža a Berlína ako motora európskej integrácie. Okrem toho bolo pre Nemecko a Francúzsko kedysi ľahšie ťahať úniu dopredu, keď mala menší počet členov. V súčasnej dvadsaťosmičke už túto úlohu nie všetci ľahko akceptujú,“ dodala odborníčka.