Foto: SITA/AP, Virginia Mayo
„Minister obrany USA nás informoval o konzultáciách s Ruskom s cieľom garantovať bezpečnosť pilotov, ktorí sa zúčastňujú na leteckých operáciách v Sýrii,“ povedal šéf NATO. Nezabudol pritom zopakovať obavy aliancie z použitia najmodernejšej vojenskej techniky, ktorú v Sýrii v posledných dňoch nasadila Moskva. Zároveň pripomenul, že aliancia sa nezúčastňuje na protiteroristických operácia, pretože „jej kľúčovou úlohou je ochrana územia a občanov jej členov“. Nepriamo tak reagoval na tureckú účelovú kritiku Moskvy v súvislosti s dvojnásobným porušením tureckého vzdušného priestoru.
USA majú iné starosti
„Nie sme pripravení na spoluprácu v stratégii, ktorú považujeme za chybnú,“ pokúsil sa odôvodniť odmietnutie spolupráce s Ruskom v boji proti teroristom v Sýrii americký minister obrany Ash Carter. Jeho odmietnutie naskočiť na ruský expres v Sýrii prišlo ešte pred pre Američanov nečakaným ruským ostreľovaním raketami s plochou dráhou letu z Kaspiku. S prípustnou odchýlkou troch metrov zasiahli sýrskych teroristov na vzdialenosť asi 1 500 kilometrov. Bolo to natoľko prekvapujúce, že ešte viac ako deň po útoku oficiálny Washington „preveroval“ informácie.
Rusko, ak si to želá, má plné právo podporovať pána Asada.Zbigniew Brzezinski, americký politológ
„Nemôžem potvrdiť, či to Rusi urobili, ale Moskva to tvrdí. Videl som video, ale nech radšej Moskva informuje, čo robia jej vojaci v Sýrii,“ reagoval vyhýbavo vo štvrtok na otázku novinárov John Kirby, hovorca ministerstva zahraničia USA. Minister obrany Carter už predtým stihol obviniť Rusov z podnecovania občianskej vojny v Sýrii v súvislosti s ich vojenskými aktivitami. Za chybu považuje hlavne ruskú vojenskú pomoc sýrskej armáde. „Rusko jej pomáha, a preto považujeme konanie Moskvy za chybné,“ tvrdí Carter. Z rovnakých dôvodov Washington zároveň odmietol podeliť sa s Rusmi o spravodajské informácie.
„Tak vlastne na čej strane stoja Američania,“ položil si otázku námestník ruského ministra zahraničia Sergej Rjabov citovaný agentúrou RIA Novosti. Podľa neho to iba potvrdzuje „čo sme dávno vedeli, a to, že USA majú v Sýrii ciele, ktoré majú málo spoločné s dosiahnutím podmienok na politický proces rovnako ako pre národné zmierenie“.
USA majú iné starosti
Victorii Nulandovej, poradkyni amerického ministra zahraničia pre Európu a Euroáziu, výroky Rjabova nebránili upozorniť Rusov, že ich aktivity „vyvolajú hnev nielen USA, ale aj v najväčšom islamskom prúde“. „Proti bude celý sunnitský svet,“ cituje Nullandovú Foreign Policy. Rovnaké obavy má aj hovorca Bieleho domu Josh Ernest, podľa ktorého „ruské bombardovanie môže vyvolať hnev nielen moslimov v Sýrii, ale aj v samotnom Rusku“.
Politici odtrhnutí od reality
Podľa viacerých pozorovateľov ide o účelové tvrdenie vzdialené od reality. Napríklad odborník na Blízky východ Jevgenij Satanovskij nabáda: „Namiesto vyjadrení tureckého prezidenta, premiéra či šéfa diplomacie, skúste si prečítať názory tureckých odborníkov, blogerov, tlače a uvidíte podporu ruských útokov proti teroristom. Rovnako je to v prípade Američanov a Európanov,“ povedal pre televíziu Hviezda Satanovskij s tým, že chápe „šialenstvo, do ktorého takáto skutočnosť uvrhla nemalé množstvo milých a sympatických ľudí“.
„Ukazuje sa, že aj Američania nie sú veľmi proti, aj Európania chápu, čo sa deje a vlastné obyvateľstvo nie veľmi podporuje vlastných lídrov a viac podporujú Rusko,“ pripomenul politológ v súvislosti s ruským bombardovaním teroristov v Sýrii.
Napriek spomínaným vyjadreniam amerických politikov prezident USA Barack Obama, ktorý z politického hľadiska už nemá čo stratiť, zopakoval, že sa nebude angažovať vo vojne v Sýrii. Podľa novín The Wall Street Journal jeho odporcovia v pokračujúcej predvolebnej prezidentskej kampani postoj prezidenta servírujú voličom ako „zradu síl, ktoré USA podporovali a dnes ich bombarduje Rusko“.
O opaku, teda nielen o potrebe pokračovať v angažovanosti Washingtonu v sýrskej kríze, ale aj o spolupráci s Rusmi v boji proti islamským radikálom je presvedčený Zbigniew Brzezinski, bývalý poradca prezidenta USA Jimma Cartera pre otázky národnej bezpečnosti.
„Rusko, ak si to želá, má plné právo podporovať pána Asada,“ napísal Brzezinski v novinách Financial Times. Zároveň upozornil, že „najnovšie vojenské aktivity Moskvy v Sýrii podkopávajú autoritu USA v Sýrii“. Aj preto je presvedčený, že "akékoľvek opakovanie posledných udalostí musí vyzvať adekvátnu americkú reakciu“.
Ak sa vraj podarí dosiahnuť aspoň čiastočnú americko-ruskú spoluprácu na Blízkom východe, môže to podľa Brzezinského vyústiť do pozitívneho vývoja udalostí. Lenže, ako tvrdí Leon Aron z American Entreprise Institute, Západ začal konať príliš neskoro. „Dnes už Moskvu nemožno zastaviť. Západ mal konať v momente, keď oslabený Asad nemal síl na uskutočnenie rozhodujúceho útoku,“ cituje politológa denník La Repubblica.
Nikdy nie je neskoro
Podľa uniknutých tajných informácií z Ríma, o ktorých sa vo štvrtok zmienil denník La Stampa, má sa na odporúčanie Washingtonu zapojiť do boja proti sýrskym teroristom čoskoro aj talianske letectvo. Dopĺňalo by to rozširujúcu sa mozaiku aktivít členov NATO „prebudených“ rastúcim počtom ruských náletov. Podobný plán má aj Paríž, o čom hovoril v stredu aj ruský prezident Vladimir Putin.
O deň neskôr, ako informovala AFP, to napokon potvrdil aj francúzsky šéf diplomacie Laurent Fabius. Akurát pod podmienkou, že „bude existovať perspektíva vzniku procesu politického prechodu“. Podľa ministra je nevyhnutný vznik vlády národného porozumenia za účasti "niektorých elementov režimu, samozrejme vrátane príslušníkov armády (Asadovej) a neteroristickej opozície“.