"Tunisko sa veľmi teší a je hrdé. Znamená to tiež nádej pre arabský svet,“ reagoval podľa agentúry Reuters Husajn Abásí z odborového združenia Všeobecný tuniský zväz práce. Kvarteto okrem tejto organizácie tvoria Tuniský zväz priemyslu, obchodu a remesiel na čele s Vidid Búšamavíovou, Tuniská liga na obranu ľudských práv, ktorú vedie Abdas Sattár bin Músá a Tuniský spolok právnikov s predsedom Muhammadom Fazílom Mahfúzom.
Nórsky Nobelov výbor ocenil prácu kvarteta, ktoré vzniklo iba v lete 2013, ako jednoznačný príspevok k budovaniu pluralistickej spoločnosti v Tunisku po jazmínovej revolúcii v roku 2011. Zároveň však výber tohtoročných nobelistov slúži aj ako signál pre región severnej Afriky a Blízkeho východu.
Po revolúciách v roku 2011, nazvaných arabská jar, sa veľká časť spomenutej oblasti zmieta v konfliktoch alebo sa vrátila k autoritatívnym formám vlády. Tunisko je, napriek problémom a násilnostiam, stále pomerne úspešným príkladom toho, že v arabskom svete je možný prechod od diktatúry k slobodnejšej a demokratickejšej spoločnosti.
"Je to odkaz, že dialóg nás môže priviesť na správnu cestu. Cena je signálom pre náš región, aby zložil zbrane, sadol si a rozprával sa za rokovacím stolom,“ tvrdí Abásí. Kvarteto zohráva dôležitú úlohu v tom, že dialóg v Tunisku zaberá. Po jazmínovej revolúcii v roku 2011, ktorá viedla k zvrhnutiu diktátora Zína Abidína bin Alího, sa krajina vydala cestou slobodných volieb.
Lenže kým pád režimu sa zdal až prekvapujúco jednoduchý, Tunisko sa zrazu ocitlo v novej situácii. Voľby vyhrali umiernení islamisti zo Strany obnovy. V štáte však rástlo napätie. Množili sa prejavy radikálneho islamu, problémom bola aj neľahká ekonomická situácia. Keď vo februári 2013 zavraždili ľavicového sekulárneho kritika vlády Šukrího Bilajda a v júli zabili oponenta islamistov Muhammada Brahmího, zdalo sa, že krajina sa rúti do konfliktu.
V tuniskej spoločnosti sa však našli sily, ktoré chceli katastrofu odvrátiť. Jednou z nich bolo kvarteto. "Vzniklo v lete 2013, keď nastalo nebezpečenstvo, že demokratizačný proces sa zrúti, čo bol výsledok vrážd a rozsiahlych sociálnych nepokojov. Kvarteto vytvorilo pokojný politický proces v čase, keď bola krajina na pokraji občianskej vojny,“ pripomenul včera Nobelov výbor.
"Prispelo k tomu, že Tunisko bolo v priebehu niekoľkých rokov schopné zaviesť ústavný systém vlády, ktorá garantuje základné práva pre všetkých obyvateľov bez ohľadu na pohlavie, politické presvedčenie a náboženské vyznanie,“ uviedol výbor. Výber držiteľov Nobelovej ceny za mier býva neraz kontroverzný. Tentoraz si však rozhodnutie vyslúžilo takmer všeobecné uznanie.
"Nobelova cena za mier pre Tuniské kvarteto pre národný dialóg ukazuje cestu, ako sa v regióne dostať z kríz. Je ňou národná jednota a demokracia,“ uviedla šéfka európskej diplomacie Feredica Mogheriniová. "Potrebujeme občiansku spoločnosť, aby pohla mierový proces vpred. Tunisko je úžasným príkladom, jednou z arabských krajín, ktorá si počínala najlepšie od revolúcií v tejto časti sveta,“ vyhlásil zase hovorca OSN Ahmad Fawzi.
"Tunisko je mladou demokraciou, ktorá je veľmi zraniteľná. Dôverou v demokratický proces tento rok otriasli viaceré udalosti, či už ide o predstavenie návrhu zákona, ktorý by oslobodil podnikateľov a verejných činiteľov obvinených z korupcie, alebo o teroristické útoky, ktoré vyháňajú turistov z krajiny. V Tunisku sa však veľmi entuziasticky rozvíja občiansky sektor, ktorý tvoria prevažne mladí ľudia.
Veríme tomu, že Nobelova cena za mier je úžasnou inšpiráciou a motiváciou práve pre nich, keď sa snažia budovať svoju budúcnosť v demokracii,“ reagovala pre Pravdu Ivana Raslavská, programová riaditeľka za demokratizáciu a rozvojovú spoluprácu z Nadácie Pontis. Táto organizácia mala v minulosti v krajine viaceré projekty.
Spoločnosť v Tunisku má však skutočne stále viacero vážnych problémov. Len tohto roku si dva veľké teroristické útoky proti turistom vyžiadali spolu 61 obetí. Tunisko je krajinou, ktorej obyvateľov pomerne úspešne verbuje Islamský štát. Podľa odhadov v radoch teroristov môže pôsobiť až tritisíc Tunisanov.
"Je úplne bez debaty, že krajina nie je dokonalá. Myslím si však, že tuniská skúsenosť ukazuje, že všeobecný, hoci krehký, kompromis je dôležitý, aby sa dalo vyhnúť krvavému a nákladnému konfliktu, ktorý by zničil krajinu,“ povedal pre Pravdu expert na Blízky východ Hamza Meddeb z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.
Preto možno ešte dôležitejšia ako pre samotné Tunisko by mohla byť mierová nobelovka pre región. Po arabskej jari zostala v chaose Líbya, k čomu prispel aj zásah Západu a následný nedostatočný záujem medzinárodného spoločenstva o krajinu. Egypt sa vrátil k autoritatívnej vláde. Jemen a Sýria sa zmietajú v krvavých konfliktoch.
"Nobelova cena za mier pre tuniské kvarteto je dôležitým odkazom, že model pokojnej politickej zmeny môže v regióne fungovať,“ reagovala pre Pravdu Fatima El-Issawi z Centra Blízkeho východu na London School of Economics.
Wayne White z Blízkovýchodného inštitútu vo Washingtone je však oveľa skeptickejší. "Tuniská politická kultúra je o dosť odlišná od tej, ktorá vládne v oblasti. Krajina okrem toho takmer vôbec nie je rozdelená nábožensky, etnicky a kmeňovo. Nemyslím si, že táto Nobelova cena za mier bude mať nejaký väčší vplyv v regióne,“ povedal odborník pre Pravdu.