Moskva toto vyhlásenie privítala ako predzvesť možného zvratu v jej vzájomných vzťahoch s Bruselom, ktoré sa ochladili po vlaňajšej ruskej anexii Krymu a prepuknutí bojov na východe Ukrajiny.
EÚ vlani nasledovala USA v zavedení sankcií proti Rusku v reakcii na zabratie ukrajinského polostrova a ďalej ich sprísnila po tom, čo sa proruskí separatisti so zjavnou podporou Moskvy zmocnili Donbasu. Hoci prímerie na východe Ukrajiny sa v poslednom období dodržiava, novou výzvou pre vzťahy so Západom sú ruské nálety v Sýrii na pozície síl bojujúcich proti režimu Bašára Asada.
Juncker vo štvrtok počas pódiovej diskusie v Bavorsku zdôraznil, že napätie vo vzťahoch s Ruskom treba uvoľniť, aj keď to nemusí byť nevyhnutne populárne. „Musíme sa usilovať o praktický vzťah s Ruskom. Nie je to sexy, ale musí to tak byť, nemôžeme takto pokračovať,“ vyhlásil podľa Deutsche Welle.
Minulý týždeň americký prezident Barack Obama obvinil Putina, že sa snaží prekonať oslabenie Ruska obranou autoritárskeho sýrskeho prezidenta. A v rovnaký deň, keď Juncker vyslal Moskve zmierlivý signál, námestníčka amerického ministra zahraničných vecí Victoria Nulandová oznámila, že Washington mieni s Európskou úniou ďalej spolupracovať na zachovaní v platnosti protiruských sankcií do úplného naplnenia minských dohôd o urovnaní konfliktu na východnej Ukrajine.
O predĺžení sankcií proti Rusku bude EÚ rozhodovať koncom tohto roka. Dvadsaťosmička doteraz trvala na ich zachovaní, hoci niektoré členské štáty EÚ sankcie i ruské odvetné opatrenia, ako je embargo na dovoz potravinárskych výrobkov, citlivo zasiahli.
Predseda Európskej komisie naznačil, že Európa by mala zaujať ústretovejší postoj k Rusku, nezávisle od USA. „S Ruskom sa musí zaobchádzať slušne. Rusi sú hrdý národ, ktorý zohráva istú rolu vo svete. Netreba ich odpisovať, lebo sa rýchlo môžu znova pripomenúť,“ povedal Juncker a dodal: "Nemôžeme dovoliť, aby nám vzťahy s Ruskom diktoval Washington.“
Šéf zahraničného výboru dolnej komory ruského parlamentu Alexej Puškov miernejší tón zaznievajúci z Bruselu pripisuje výsledkom minulotýždňovej parížskej schôdzky šéfa Kremľa Vladimira Putina s najvyššími predstaviteľmi Francúzska, Nemecka a Ukrajiny. „Nálady v EÚ sa postupne začínajú meniť, a to môže viesť k zásadnému zvratu v európskom postoji. O tom svedčí aj vyhlásenie Junckera,“ povedal pre agentúru TASS.
Kladné ohlasy Moskvy na Junckerove slová Dereka Averreho, experta z Birminghamskej univerzity na zahraničnú a bezpečnostnú politiku Ruska, nijako neprekvapili. „Moskva tiež vidí budúcnosť v podmienkach pragmatickejších vzťahov a poukazuje na to, že Európa vníma Rusko výrazne odlišne ako Washington,“ povedal pre Pravdu.
Britský znalec Ruska pripomína aj meniace sa postavenie nemeckej kancelárky. „Pani Merkelová viedla európsku zahraničnú politiku vo vzťahu ku konfliktu na Ukrajine a určovala líniu sankcií voči Rusku. Postupom času sa však dostáva pod tlak iných členských štátov EÚ, a dokonca aj niektorých domácich kruhov, ktoré sú nešťastné z dlhodobých sankcií,“ usudzuje Averre.
S únavou európskej verejnosti zo sankcií kalkuluje aj Puškov, ktorý ju najsilnejšie vníma v krajinách, ako je Taliansko, Španielsko, Grécko, Rakúsko, Slovensko a Francúzsko. „Sankcie postihujú vývoz európskych podnikov do Ruska, predovšetkým export poľnohospodárskej produkcie, čo vyvoláva nespokojnosť farmárov a podnikateľov,“ tvrdí ruský politik, ktorý finančné straty EÚ spôsobené sankciami odhaduje na 40 až 50 miliárd eur.
Averre vníma náznaky, že Rusko si želá ukončenie konfliktu na Ukrajine. „Veľkým problémom však je, že Moskva vystupuje veľmi nekompromisne a s jej lídrami sa ťažko zhovára, čo môže odzrkadľovať aj rozdiely v rámci ruskej vládnucej elity,“ poznamenáva. Pripúšťa tiež, že konflikt v súčasnosti do istej miery opadol, podľa neho však môže znova prepuknúť, keďže politický proces urovnania postupuje veľmi pomaly. Navyše v spore o Krym Averre nevidí nijaké vyhliadky, že by Rusko polostrov vrátilo Ukrajine.
„Keď Juncker vysloví proruské poznámky, má to istú váhu,“ pripúšťa Susan Stewartová z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné vzťahy. „Samo osebe to však ešte nepredznamenáva zmenu kurzu v otázke sankcií,“ dodáva s tým, že EÚ sa v písomných dokumentoch zaviazala udržať sankcie, kým minské dohody nebudú kompletne splnené. „Z tejto línie nebude jednoduché vycúvať,“ myslí si.
Stúpencov zachovania silného euroatlantického spojenectva na výrokoch šéfa Európskej komisie prekvapila jeho snaha dištancovať sa od USA. „Na Junckerových poznámkach je znepokojujúce, že znejú, akoby si osvojil ruskú rétoriku, brojacu proti údajnému americkému diktátu politiky voči Moskve,“ zdôraznila Stewartová.