Komisár vyzval Slovensko, aby venovalo pozornosť školeniu orgánov trestných v činnom konaní tak, že budú schopné rozpoznať, účinne vyšetrovať a trestať zločiny z nenávisti. Komisár RE a jeho delegácia uskutočnili v júni návštevu v Košiaciach a Bratislave. Počas nej viedol Muižnieks diskusie so štátnymi úradmi a ľudskoprávnymi a mimovládnymi organizáciami.
Vydal hodnotiacu a odporúčaciu správu, ktorá sa zameriava na nasledujúce otázky ľudských práv: 1. systematická práca na zavádzaní ľudských práv do praxe; 2. opatrenia proti diskriminácii. Komisár uviedol, že februárové schválenie Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR predstavuje dôležitý krok k premyslenému a systematickému prístupu k ochrane ľudských práv, ktorá je kľúčová vo všetkých politických oblastiach.
Ciele stratégie treba v budúcnosti podľa neho pretaviť do konkrétnych akcií za pomoci existujúcich vládnych dotácií, určených na podporu a ochranu ľudských práv.Komisár so spokojnosťou poznamenal, že SR uvažuje napríklad o ratifikácii Opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu, neľudskému alebo inému ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (OPCAT) a tiež o ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor).
Vítaný je aj reformný proces v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva. Mali by sa posilniť právomoci strediska ako orgánu pre rovnosť, aby mohol uplatňovať účinné sankcie či postihy. Komisára tiež teší aktívny prístup ochrankyne verejných práv (ombudsmanky), ktorá upozorňuje na závažné, znepokojujúce ľudskoprávne záležitosti. Komisár vyjadril ľútosť, že táto zásadná práca sa nestretáva vždy s uspokojivou podporou úradov.
Podľa komisára obe inštitúcie potrebujú ďalšie prostriedky vrátane finančných. Potrebujú ich takisto komisári na ochranu ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím a práv detí, ktorých vymenovanie sa očakáva. Podľa Muižnieksa je pozitívne, že jednou z priorít národnej stratégie pre ľudské práva je aj zlepšovanie vzdelávania v oblasti ľudských práv.
Komisára však znepokojujú správy, že v súčasnosti sa v školách neposkytuje dostatok poznatkov na to, aby deti dokázali hodnotiť rôznorodosť a rovnoprávnosť a bojovať proti všetkým podobám diskriminácie i násilia. Komisár zdôraznil, že vyučovacie metódy by mali povzbudzovať kritické myslenie a vytvárať prostredie bez diskriminácie a netolerantnosti.
Podľa komisára má Slovensko kvalitný a komplexný právny rámec na ochranu proti diskriminácii, ale úroveň ochrany je v rôznych oblastiach rôzna vrátane rodovej oblasti. Komisár privítal nedávnu novelizáciu antidiskriminačného zákona, ktorá rozširuje možnosti podnikať právne kroky proti súkromným aj verejným subjektom. Ustanovenia trestného zákonníka označujúce nenávisť na základe národnosti, rasy, farby kože a sexuálnej orientácie za priťažujúcu okolnosť pri určitých trestných činoch by sa mali rozšíriť aj na zločiny z transfobickej nenávisti.
Komisár odporučil prijať tiež Dodatočný protokol k Dohode o kyberzločine, ktorý by sa týkal kriminalizácie činov rasistickej a xenofóbnej povahy, páchaných prostredníctvom počítačových systémov. Komisár Muižnieks je obzvlášť znepokojený protirómskymi nenávistnými prejavmi, ktoré boli zaznamenané na lokálnej úrovni. Vyzval Slovensko, aby venovalo pozornosť školeniu orgánov trestných v činnom konaní tak, že budú schopné rozpoznať, účinne vyšetrovať a trestať zločiny z nenávisti.
V správe komisár venuje priestor ľudským právam Rómov, zdravotne postihnutých a LGBTI ľudí. Komisár uviedol, že vážne obavy vyvolávajú časté obvinenia z použitia neprimeranej sily polície pri zásahoch v rómskych osadách, ako aj prerušenie alebo pomalé tempo vyšetrovania týchto incidentov. Komisár vyzval úrady, aby zabezpečili, že všetky obvinenia zo zlého zaobchádzania policajtmi, nevynímajúc ich údajný rasistický motív, budú rýchlo a efektívne vyšetrené a že vinníci budú potrestaní.
Užitočným krokom týmto smerom by bolo vytvorenie nezávislého mechanizmu, ktorý by sa zaoberal sťažnosťami na konanie orgánov činných v trestnom konaní. Komisár je hlboko znepokojený chronickou, pretrvávajúcou segregáciou rómskych detí vo vzdelávacom systéme a veľmi vysokým výskytom ich priskorého ukončenia školskej dochádzky.
Privítal skúšobné projekty a nedávne legislatívne návrhy zamerané na zabránenie umiestňovania rómskych detí do špeciálnych škôl – vyzval však úrady, aby prijali a podporovali inkluzívnu vzdelávaciu politiku a aby podnikli opatrenia na zmiernenie izolácie rómskych detí v jednoetnických školách. Komisár dodal, že jednu takú navštívil v obci Kecerovce na východe Slovenska a odporučil prepojenie rómskych detí s nerómskymi.
Komisár v správe napísal, že vážne znepokojenie v ňom vyvoláva aj nedostatok vhodného bývania pre Rómov a neustále praktiky segregovania rómskych osád od nerómskych obcí. Muižnieks privítal nedávne legislatívne iniciatívy, ktorých cieľom je zákonne upraviť situáciu približne 10 000 existujúcich ilegálnych obydlí. Úrady by mali podniknúť aj kroky na zabránenie častému vysťahovaniu veľkých počtov Rómov z nelegálnych osád alebo iných obydlí bez poskytnutia vhodného náhradného ubytovania.