Dlhé hodiny zo štvrtka na piatok rokovali v Bruseli prezidenti a premiéri krajín európskej dvadsaťosmičky o migračnej kríze. Lídri členských krajín debatovali predovšetkým o spolupráci s Tureckom, cez územie ktorého sa do Európy dostávajú najväčšie počty predovšetkým sýrskych utečencov. Z rokovania predčasne odišiel bulharský premiér pre incident na hraniciach (viac v článku Bulharskí pohraničníci zastrelili migranta, premiér odišiel zo summitu).
Summit privítal spoločný akčný plán medzi EÚ a Tureckom, ktorý v minulých dňoch s Ankarou prerokovala Európska komisia, informoval po polnoci predseda únijných schôdzok Donald Tusk.
Spoločný plán by mal pomôcť Európe zvládnuť masívnu migračnú krízu, keď práve cez Turecko mieri do EÚ najväčší počet utečencov. „Naše intenzívne vyjednávanie s tureckými predstaviteľmi tu, v Ankare aj v New Yorku v posledných niekoľkých týždňoch smerovali k jedinému cieľu: obmedziť migračnú vlnu, ktorá cez Turecko mieri do EÚ,“ vyhlásil Tusk.
Lídri hovorili aj o kvótach
Debatu o dohode s Tureckom podľa informovaných predstaviteľov EÚ zdržal spor o snahu časti členských štátov, zrejme hlavne Nemecka, presadiť do pripravovaných záverov z rokovaní hoci len skrytú zmienku o možnej potrebe trvalého mechanizmu na prerozdeľovanie utečencov medzi krajiny únie. Takýto plán ale iné štáty EÚ, vrátane Slovenskej republiky a ďalších krajín višegrádskej skupiny, jednoznačne odmietajú.
V otázke prípadného trvalého mechanizmu rozdeľovania utečencov v rámci Európskej únie panujú medzi jednotlivými členskými krajinami rozdielne názory, uviedla nemecká kancelárka Angela Merkelová. Štáty sa podľa nej ale dohodli na tom, že sa k tejto téme ešte vrátia.
Odmietavý postoj niektorých krajín strednej a východnej Európy vraj Merkelová nechápe. Prečo tieto štáty majú pocit, že sa s nimi zle zaobchádza, si Merkelová nedokáže vysvetliť, obzvlášť preto, že tieto krajiny sú „úprimnými partnermi“. Utečenecká kríza je podľa nej spoločnou európsku výzvou. „Myslím, že bude treba ešte mnoho debát, aby to všetci pochopili,“ dodala.
„Náznaky debaty“, ktoré sa pri tejto téme objavili, ukázali podľa českého premiéra Bohuslava Sobotku, že členské krajiny sú výrazne rozdelené. So zavedením trvalého mechanizmu, ktorý by Európskej komisii umožňoval v ďalších krízach prerozdeľovanie utečencov spúšťať automaticky, nesúhlasí podľa neho „pomerne veľká skupina krajín“.
Český premiér dodal, že v záveroch summitu zmienka o podobnom mechanizme obsiahnutá nie je. Za dôležitú považuje pritom nielen intenzívnu komunikáciu s krajinami, ktoré trvalý mechanizmus prerozdeľovania odmietajú.
„Mali by sme tiež zosilniť komunikáciu so štátmi, ktoré ten mechanizmus presadzujú. To sa týka aj Nemecka,“ podotkol Sobotka.
Sobotka tiež pripustil, že septembrové prehlasovanie časti členských štátov EÚ vrátane Slovenska v otázke mimoriadneho prerozdelenia 120 000 uchádzačov o azyl spôsobilo „určitú traumu“, a to na každej strane. „Neprispeli to k zjednocovaniu EÚ. To hlasovanie nás skôr rozdelilo,“ uzavrel český premiér.
Slovensko pomáha pri migračnej kríze
Premiér Robert Fico aj naďalej odmieta, aby krajiny, ktoré majú na povinné kvóty iný názor, boli považované za štáty, ktoré sa nechcú zúčastniť na riešení migračnej krízy. Dôkazom našej solidarity je, že sme vyčlenili 21 miliónov eur na riešenie migračnej krízy.
„Okamžite sme z tých 21 miliónov 5,5 milióna alokovali do viacerých fondov a agentúr. Tri milióny eur sa vloží do trustového fondu pre Sýriu, 500-tisíc eur dávame do trustového fondu pre Afriku, 300-tisíc eur ide do Svetového potravinového programu OSN, 300-tisíc ide do rozvojového programu Rady Európy,“ menoval Fico. Dodal, že väčšie alebo menšie príspevky pôjdu napríklad do ďalších agentúr OSN, ako je UNHCR alebo UNICEF. „Sme krajina, ak sa pozrieme na príspevky finančné, ktorá vzhľadom na počet obyvateľov a silu ekonomiky urobila výrazné príspevky,“ vyhlásil.
Slovensko má však záujem pomôcť nielen finančne, ale aj personálne. Tento rok do agentúry Frontex, ktorej úlohou je strážiť vonkajšie hranice, ponúkame 20 ľudí, na ďalší rok ďalších desiatich. Personál ponúkame aj do azylových inštitúcií. Ako vysvetlil premiér, títo ľudia majú rozhodovať, či migranti pôjdu alebo nepôjdu do azylového procesu.
„Slovensko je vojensky veľmi aktívne v Afganistane. My sa snažíme stabilizovať situáciu, lebo aj Afganistan je krajina, odkiaľ pochádzajú migranti,“ vyhlásil Fico. Podľa jeho slov lídrom členských krajín takisto povedal, že Slovensko chce chrániť schengenské hranice. Pripomenul spoluprácu krajín V4 pri ochrane maďarsko-srbskej hranice, kam pošleme 50 policajtov a techniku. Podľa premiéra podobný príspevok ponúkame aj iným krajinám, napríklad Grécku či Taliansku. Fico na summite takisto uviedol, že Slovensko je ochotné sa dočasne postarať o žiadateľov o azyl v iných krajinách. Takáto spolupráca funguje v Gabčíkove, kde žiadateľom o azyl v Rakúsku Slovensko dočasne poskytne ubytovanie a stravu.
Fico: Summit bol návrat do tvrdej reality
Slovensko víta dohodu s Tureckom, keďže v Turecku je približne 2,5 milióna utečencov a je v našom záujme, aby cez Turecko prestali do Európy prichádzať migranti, uviedol Fico.
Ten summit popísal ako návrat do tvrdej reality. „Dnešné rozhodovanie na summite potvrdilo, že migračná kríza je neuveriteľne hlboká. Môžeme povedať, že sa prehlbuje,“ povedal Fico. Dôkazom podľa neho je, že len cez Grécko denne prichádza do Európy sedem až desať tisíc ľudí a nemecká kancelárka Angela Merkelová konštatovala, že Nemecko denne prijíma sedem tisíc utečencov.
Vzťah Únie a Turecka na summite podľa Fica rezonoval. Slovensko podľa premiéra už dlhší čas zvýrazňovalo potrebu hovoriť s krajinami, kde sú najväčšie utečenecké tábory. Fico spoločný akčný plán víta, „pretože tieto dve strany sa dohodli, že budú spoločne zdieľať náklady a úsilie, aby sme čo možno najviac ľudí zadržali, aby nešli do EÚ,“ povedal Fico o akčnom pláne.
Európa by mala Turecku pomôcť finančne, ale aj materiálne či technicky. „Táto pomoc má byť určená najmä na vybudovanie takej infraštruktúry na území Turecka, ktorá bude dostatočná na to, aby sa ľudia v Turecku cítili bezpečne a súčasne bola zachovaná aj určená kvalita života,“ objasnil premiér s tým, že okrem infraštruktúry potrebujú utečenci aj školy či zdravotnú starostlivosť. Na pomoc Turecko by mohlo ísť 500 miliónov, ktoré na to vyčlenila Európska komisia.
„Pokiaľ ide o Turecko, musíme vychádzať z toho, že sú krátko pred voľbami,“ zdôraznil šéf slovenskej exekutívy. Preto sú tu legitímne politické očakávania, pokiaľ ide o akési oživenie negociácií medzi Tureckom a EÚ, ozrejmil Fico. „Použil sa na to taký špeciálny výraz, že dať do toho novú energiu,“ uviedol. Takisto sa hovorilo aj o liberalizácii vízového režimu. To, že Turecko žiada liberalizáciu vízového režimu a posun v rokovaniach o vstupe do EÚ, nie je podľa Fica nič nezvyčajné. „Ak EÚ niečo chce od Turecka, je normálne, že Turecko chce niečo od EÚ. Je to bežná politická dohoda,“ povedal.
Fico na tlačovej konferencii pripomenul aj dohodu krajín Visegrádskej štvorky pomôcť Maďarsku s ochranou vonkajšej schengenskej hranice so Srbskom. Slovensko aj Česko pošle 50 policajtov, poľská premiérka prisľúbila 60 – 70 príslušníkov policajného zboru a zároveň každá z týchto krajín poskytne aj technickú pomoc. Zároveň Fico tento typ pomoci s ochranou schengenskej hranice ponúkol aj napríklad Grécku a Taliansku na bilaterálnej báze. „Snažili sme sa predstaviť toto ako niečo, čo by mohlo fungovať v Grécku alebo Taliansku a opätovne som ponúkol pomoc na bilaterálnej báze v týchto krajinách za Slovensko,“ zdôraznil s tým, že počas summitu kládli veľký dôraz na ochranu schengenu.
Akčný plán má zastaviť migrantov
Akčný plán medzi EÚ a Tureckom je podľa Tuska významným posunom. Zmysel však vraj bude mať len vtedy, keď skutočne efektívne obmedzí príliv utečencov. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker Tuska doplnil, že cieľom akčného plánu je, aby utečenci zo Sýrie zostávali v Turecku.
Juncker informoval lídrov únijných krajín počas summitu o výsledkoch rokovaní zástupcov komisie v Ankare. Podľa dostupných informácií žiada kandidátska krajina EÚ výmenou za pomoc so zvládaním prúdu utečencov okrem troch miliárd eur ročne na pomoc v utečeneckých táboroch tiež rýchlejšiu liberalizáciu vízového režimu, otvorenie ďalších kapitol prístupových rozhovorov, zaradenie krajiny na vznikajúci celoeurópsky zoznam bezpečných krajín a formalizované vrcholné schôdzky s dvadsaťosmičkou.
Juncker neskôr na tlačovej konferencii poznamenal, že presná suma bude témou ďalších rozhovorov, ktoré v najbližších dňoch ešte len povedie s tureckou stranou prvý podpredseda komisie Frans Timmermans.
Dohoda s Tureckom robí aj problémy
Rôzne európske krajiny ale majú s niektorými z týchto bodov problémy, upozorňujú diplomati. Švédsku sa napríklad nepáči zaradenie Turecka na zoznam bezpečných krajín. Veľký problém s celým zbližovaním EÚ a Turecka má ale Cyprus, ktorého prezident sa rokovania v Bruseli vôbec nezúčastňuje.
Ochrana hraníc má byť spoločná
Summit potvrdil zámer smerovať k vzniku spoločného systému ochrany hraníc EÚ so širšími právomocami, než aké má terajšia únijná agentúra Frontex. Agentúra samotná bude v nasledujúcich mesiacoch premenená na „operatívnejší orgán“, dodal Tusk. Cieľom podľa neho napríklad je, aby Frontex mal právo z vlastnej iniciatívy vracať nelegálnych migrantov, ktorí nemajú v EÚ nárok na azyl. Agentúra by tiež mala dostať možnosť pôsobiť aktívnejšie pri ochrane vonkajších hraníc únie.
Členské krajiny EÚ budú podľa Tuska pripravené poskytnúť o stovky viac pohraničníkov a ďalších odborníkov Frontexu, ale aj Európskemu podpornému azylovému úradu (EASO) na vznik a podporu takzvaných hostpotov v Grécku a Taliansku. Posilnený by tak mal byť vznik miest, kde majú byť migranti rýchlo identifikovaní a zaregistrovaní.
„Pokrok smerom k skutočnej ochrane hraníc je podľa môjho názoru veľmi významným úspechom dnešnej noci,“ podotkol Tusk. Ochrana európskeho spoločenstva a schopnosť garantovať verejný poriadok je podľa neho prvoradou úlohou.
Za mŕtvych aj utečencov vinia Asada
Režim prezidenta Asada nesie najväčšiu zodpovednosť za státisíce mŕtvych a milióny utečencov v sýrskej občianskej vojne. Summit EÚ to uviedol v záveroch. Lídri únie zopakovali, že EÚ sa plne angažuje v hľadaní politického riešenia sýrskej krízy spoločne s OSN, trvalý mier by však bol pri zachovaní existujúceho vedenia krajiny nemožný.
Podľa lídrov krajín EÚ musia byť politické riešenie sýrskeho konfliktu nájdené v úzkej spolupráci s OSN a krajinami v regióne. Summit sa tak vyjadril podobne, ako pred týždňom ministri zahraničných vecí EÚ. Tí dávali najavo, že pri diskusiách o mieri je Asadova strana nevyhnutným účastníkom vyjednávania, ale len preto, že disponuje relevantnou vojenskou silou.
Už pred summitom varoval Donald Tusk, že v prípade ďalšej eskalácie konfliktu hrozí nová mohutná utečenecká vlna. Summit dal potom v písomných záveroch najavo obavu, že terajšie ruské útoky na sýrsku opozíciu a civilné obyvateľstvo môžu takúto eskaláciu vyvolať.
Ruský zásah do sýrskeho konfliktu Asadov režim posilní, ale nezachráni, uviedol po summite francúzsky prezident François Hollande. Podľa neho nehrá žiadnu rolu, či Asad odíde na začiatku, v strede, alebo na konci procesu vedúceho k mieru.
Rusko sa v posledných týždňoch vojensky otvorene postavilo na stranu Asadovej vlády. Moskva tvrdí, že jej lietadlá útočia na pozície teroristov a Islamského štátu. Západné štáty a medzinárodné organizácie však upozorňujú, že mnoho útokov mieri na protiasadovské sily.