Ten sa zaviazal, že do konca roka Grécko zvýši svoje prijímacie kapacity na 30-tisíc miest, ďalších 20-tisíc utečencov má dostať príspevky na bývanie v súkromí. V oboch prípadoch však Grécko očakáva, že všetky náklady ponesie Brusel, prípadne OSN. Praktickú pomoc vrátane odborníkov chce získať od Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
Muzalas v gréckej relácii Skai povedal, že ubytovacie kapacity pre 30-tisíc ľudí je možné vytvoriť iba v prípade, že Brusel dodá potrebné peniaze. „Inak nie je tento cieľ realistický,“ upozornil.
Podľa Muzalasa bol na Grécko z EÚ, respektíve Nemecka, vyvíjaný tlak, aby Grécko k svojej ponuke na zabezpečenie 20-tisíc utečencov postavilo aj tábor pre 60-tisíc ľudí. To však Atény odmietli. Ubytovanie prevažne v rámci existujúcich zariadení má Grécko poskytnúť pre ďalších 10-tisíc osôb v okolí metropoly a pre rovnaký počet v severogréckej provincii Macedónsko.
Okolo 7-tisíc ľudí má získať strechu nad hlavou v piatich prijímacích centrách na ostrovoch na východe Egejského mora, kam z Turecka denne prichádzajú utečenci.
Muzalas upozornil, že grécke úrady očakávajú, že vysídlenci budú ubytovanie využívať len po dobu jedného alebo dvoch mesiacov, než ich v rámci plánu prerozdeľovania pošlú ďalej.
Do zadĺženého Grécka, ktoré je už roky odkázané na medzinárodnú finančnú pomoc, sa od začiatku tohto roka dostalo už vyše pol milióna utečencov najmä zo Sýrie, Iraku a Afganistanu.