Kosovo sa pripútalo k únii

Štát, ktorý piati členovia EÚ vrátane Slovenska neuznávajú, vykročil smerom k úplnej európskej integrácii. Kosovo, ako posledná krajina západného Balkánu, v utorok uzavrelo dohodu o pridružení k únii. Brusel na to po prvý raz použil postup, ktorý nevyžaduje ratifikáciu v parlamentoch všetkých členských krajín Európskej únie.

27.10.2015 15:16 , aktualizované: 28.10.2015 09:04
Kosovo výročie nezávislosti Foto: ,
Pútač ozdobený vlajkami niektorých zo 111 štátov, ktoré uznali Kosovo, pripomína v centre Prištiny vyhlásenie nezávislosti z februára 2008.
debata (110)

Neznamená to však, že by Slovensko, Španielsko, Rumunsko, Cyprus a Grécko mohli byť ukrivdené, že im zvyšných 23 krajín únie nanútilo svoju vôľu. Pridruženiu Kosova dali totiž už minulý týždeň zelenú šéfovia diplomacií všetkých 28 štátov vrátane pätice, ktorá nezávislosť Kosova neuznala. Všetci súhlasili, aby únia, ktorá Lisabonskou zmluvou získala právnu subjektivitu, využila možnosť uzatvoriť medzinárodnú dohodu podliehajúcu už len ratifikácii v Európskom parlamente. Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák podpis asociačnej dohody s Kosovom na Twitteri privítal ako „kľúčový krok k posilneniu európskej perspektívy a pripomienka kľúčových výziev a reformných domácich úloh“.

Dohodu v Štrasburgu podpísali kosovský premiér Isa Mustafa a šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová. Mustafa po slávnostnom akte označil udalosť za najvýznamnejší deň svojej krajiny od vyhlásenia nezávislosti pred siedmimi rokmi. „Moja krajina oficiálne vstúpila do zmluvných vzťahov s Európskou úniou. Podpisom tejto dohody sme potvrdili vôľu obyvateľov Kosovskej republiky týkajúcu sa perspektívy začlenenia do EÚ,“ citoval ho spravodajský kosovský portál Koha. „Táto dohoda spečaťuje cestu Kosova do Európskej únie, cestu, ktorá je nezvratná,“ zdôraznil.

Oficiálny Belehrad, ktorý sa s jednostranným odtrhnutím Kosova odmieta zmieriť, diplomatický úspech Prištiny nedramatizuje. „Skutočnosť, že naša južná autonómna oblasť vstúpila do istého zmluvného vzťahu s Európskou komisiou pre nás neznamená a nikdy znamenať nebude, že by naša oblasť bola cudzím štátom alebo odčlenená od Srbska,“ citoval šéfa srbského vládneho úradu pre Kosovo Marka Djuriča spravodajský portál denníka Blic. „Samotný fakt, že dohoda s Kosovom bola podpísaná iným spôsobom, ako sa to robilo s krajinami, ktoré sa stali kandidátmi na členstvo alebo vstúpili do vzťahu s EÚ, svedčí o tom, že Kosovo nie je štát,“ dodal Djurič a pripomenul, že Kosovo podpísalo asociačnú dohodu nie ako štát, ale ako právna osoba.

To, že pred Mustafom pri podpise dohody stála na stole tabuľka s nápisom Kosovo* podľa srbskej agentúry Tanjug tiež svedčí o tom, že ho v Štrasburgu prijali nie ako premiéra medzinárodne uznaného štátu. Hviezdička za názvom krajiny v dokumentoch EÚ odkazuje na poznámku pod čiarou odvolávajúcu sa na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z roku 1999, ktorá Kosovo uznáva ako súčasť Srbska. Tanjug odvolávajúci sa na zdroj v Európskej komisie tvrdí, že podpísaný dokument je formulovaný podľa vzoru podobných dohôd, aké EÚ uzavrela s inými útvarmi, ktoré nie sú medzinárodne uznané ako nezávislé štáty, čiže s otázkou štatútu Kosova to nemá nič spoločné.

Srbská štátna agentúra tiež zdôraznila, že prípadný ďalší postup Kosova v procese európskej integrácie už bude závisieť od súhlasu všetkých členských krajín EÚ. „Prvým krokom pre pristúpenie je získanie štatútu kandidáta, a Kosovo to nemôže dosiahnuť dovtedy, kým ho za nezávislý štát neuznajú všetci členovia EÚ a európske inštitúcie,“ cituje Tanjug nemenovaného predstaviteľa únie. Nacionalistická opozícia v Srbsku sa však s týmto vysvetlením neuspokojila. Srbská radikálna strana vedená Vojislavom Šešeljom, stíhaným haagskym tribunálom za vojnové zločiny, podpísanie asociačnej dohody označila za „jasný signál, že Európska únia mieni samozvaný štát Kosovo integrovať pod svoje krídla“. Šešeljova strana vyzvala vládu v Belehrade, aby na toto „poníženie srbského národa“ reagovala okamžitým prerušením rozhovorov o vstupe Srbska do EÚ.

Srbsko je kandidátskou krajinou EÚ so šancou na to, aby sa po Slovinsku a Chorvátsku stalo tretím exjuhoslovanským členom únie. Ani najoptimistickejšie predpovede však nerátajú s tým, že by sa to Belehradu mohlo podariť skôr ako o desať rokov. Vyhliadky Kosova sú ešte oveľa hmlistejšie. Aj vzdialená perspektíva začlenenia do európskeho elitného klubu spolu s veľkorysými hospodárskymi zvýhodneniami však Bruselu poskytuje nástroj, ktorým sa postupne snaží normalizovať vzťahy medzi Belehradom a Prištinou.

Agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

110 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Kosovo #asociačná dohoda